Hengstberger Symposium v ​​Heidelbergu: Filozofia v centre vedy

Hengstberger Symposium v ​​Heidelbergu: Filozofia v centre vedy

Hengstberger Symposium s názvom „Konštrukcia a experiment: Filozofická metóda v Kantovi a nemeckom idealizme“ sa uskutoční na univerzite v Heidelbergu od 1. do 4. septembra 2025. Toto sympózium je venované vedeckej povahe filozofie a zúčastní sa na ňom približne 40 odborníkov. Okrem renomovaných rečníkov budú prítomní aj mladí vedci, ktorí tému podrobne osvetlia.

Sympózium organizuje Dr. Jelscha Schmid, akademický poradca na Filozofickom seminári Ruperta Carola, a Dr. Simon Schüz, vedecký asistent na Inštitúte filozofie na Technickej univerzite Porýnie-Falcko v Kaiserslautern-Landau. Obaja získali v roku 2024 Hengstbergerovu cenu, ktorá sa každoročne udeľuje trom mladým vedcom alebo tímom vedcov za vedenie interdisciplinárneho sympózia na Heidelbergskom medzinárodnom vedeckom fóre. Cena je dotovaná sumou 12 500 eur.

Nemecký idealizmus a jeho protagonisti

Ťažiskom sympózia je nemecký idealizmus, filozofické hnutie, ktoré vzniklo v Nemecku koncom 18. a začiatkom 19. storočia. Toto hnutie sa vyvinulo z diela Immanuela Kanta v 80. a 90. rokoch 18. storočia. Nemecký idealizmus je úzko spätý s romantickým myslením a revolučnými politickými myšlienkami osvietenstva. Kantova filozofia, v tomto období monumentálna, obmedzuje poznanie na predmety možnej skúsenosti a postuluje, že skutočná podstata reality pre nás zostáva nepoznateľná. Toto obmedzenie interpretovali jeho nástupcovia, vrátane Johanna Gottlieba Fichteho, Georga Wilhelma Friedricha Hegela a Friedricha Wilhelma Josepha Schellinga, ako výzvu pre komplexnejšiu epistemológiu.

Fichte odmietol Kantov koncept „veci o sebe“ a tvrdil, že subjektivita je zdrojom vonkajšej reality. Na rozdiel od toho Schelling uviedol, že medzi ideálnymi a skutočnými reprezentáciami nie je žiadny rozdiel. Hegel zas rozvinul koncept absolútneho ducha a vo svojej filozofii zdôraznil význam histórie a intersubjektivity. Jeho vplyv na filozofickú diskusiu je cítiť dodnes.

Cieľom sympózia je preskúmať recepciu a osvojenie si vedeckých metód v tejto klasickej nemeckej filozofii. Osobitne sa zdôrazňuje funkcia konštruktívneho a experimentálneho prístupu. Podujatie bude prebiehať prevažne v angličtine a poskytne platformu pre mladých vedcov aj etablovaných akademikov, ktorí sa chcú zaoberať témami nemeckého idealizmu.

Interdisciplinárny diskurz

Nemecký idealizmus nie je len teoretickým, ale aj historickým hnutím, ktoré sa po Kantovi nazýva postkantovský idealizmus. Táto éra formovala filozofiu nielen v Nemecku, ale mala vplyv aj v USA, najmä koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Intelektuálna elita tu hľadala nové odpovede na výzvy svojej doby a nachádzala ich v myšlienkach nemeckých idealistov.

Prednášky a diskusie v rámci Hengstbergerovho sympózia majú ilustrovať pretrvávajúci význam tohto filozofického hnutia a poukázať na metodologické prístupy, ktoré sú kľúčové pre pochopenie vedeckej povahy filozofie. Vďaka kombinácii etablovaných mysliteľov a nových perspektív bude toto sympózium hodnotným príspevkom do súčasnej filozofickej diskusie.