Umelá inteligencia: nebezpečenstvo alebo nádej pre naše duševné zdravie?

Umelá inteligencia: nebezpečenstvo alebo nádej pre naše duševné zdravie?

Umelá inteligencia (AI) čoraz viac ovplyvňuje každodenný život ľudí a vyvoláva množstvo otázok, najmä pokiaľ ide o duševné zdravie. Nedávno uskutočnená panelová diskusia na Marsilius Kolleg na univerzite v Heidelbergu sa zaoberala touto témou a zamerala sa na účinky AI na sebaobraz a sociálne vzťahy. Podrobne sa diskutovalo o príležitostiach a výzvach spojených s digitálnymi technológiami. Najmä v kontexte pandémie COVID-19, ktorá mnohým ľuďom sťažila prístup k službám zdravotnej starostlivosti, sa používanie AI považuje za potenciálny prostriedok na zlepšenie starostlivosti o duševné zdravie. Podľa správy od econstor.eu V roku 2021 žilo v európskom regióne WHO viac ako 150 miliónov ľudí s duševnými chorobami.

Ústrednou témou podujatia bola diskusia o záťaži digitálneho sledovania a automatizovaných rozhodovacích procesov. Odborníci vrátane Michaela Gertza, Julie Petersovej a Svenji Taubnerovej zdôraznili rôzne perspektívy a predstavili potenciál AI v diagnostike a liečbe duševných chorôb. Príklady použitia zahŕňajú včasné rozpoznanie symptómov a podporu terapeutických procesov.

Limity a potenciál AI

Podujatia v rámci série „Marsilius controversial“ sú špecificky zamerané na široké publikum s cieľom diskutovať o spoločensky relevantných otázkach interdisciplinárnym spôsobom. Jedným z cieľov je pozvať ľudí, aby sa aktívne zapojili do diskusií o vplyve AI na duševné zdravie. O moderovanie sa postarali riaditelia Marsilius Kolleg, Prof. Dr. Friederike Nüssel a Prof. Dr. Michael Boutros, prevzali a podporili dialóg medzi rôznymi vedeckými kultúrami.

O výzvach pri používaní AI sa však hovorilo aj v novej štúdii WHO. To poukazuje na nedostatky vo využívaní AI v starostlivosti o duševné zdravie a vo výskume. Štúdia poukazuje na metodologické a kvalitatívne nedostatky vo využívaní AI vo výskume duševných porúch v rokoch 2016 až 2021 s jasným zameraním na depresívne poruchy a schizofréniu. V mnohých prípadoch zostáva používanie AI nevyvážené a existujú značné medzery v chápaní toho, ako možno AI použiť aj na výskum iných problémov duševného zdravia, ako uvádza kto.int spomínané.

Ďalším kľúčovým zistením štúdie WHO je, že aplikácie AI sú často zložité a ak sa používajú nesprávne, môžu viesť k skresleniam a nepresným výsledkom. Ako brzdiace faktory, ktoré by mohli sťažiť praktickú implementáciu AI, boli identifikované metodologické nedostatky, ako je nedostatočná validácia údajov a nedostatočné vyhodnotenie rizík. Chýba transparentné podávanie správ o modeloch AI, čo ovplyvňuje reprodukovateľnosť a spoluprácu medzi výskumníkmi.

Akčný plán WHO/Európa na roky 2023 až 2030 uznáva potrebu inovácií v prediktívnej analytike prostredníctvom veľkých dát a AI. Vzhľadom na výzvy a príležitosti, ktoré umelá inteligencia ponúka v oblasti duševného zdravia, je naďalej dôležité pokračovať v podpore a prehlbovaní dialógu medzi vedou a spoločnosťou.