Nové zistenia: Rastliny majú väčší význam, ako sa očakávalo!

Nové zistenia: Rastliny majú väčší význam, ako sa očakávalo!

Postdoktorandský výskumník Noori Choi, ktorý pôsobí v Inštitúte Maxa Plancka pre správanie zvierat a v Centre pre pokročilé štúdium kolektívneho správania (CASCB) na Univerzite v Kostnici, v súčasnosti skúma sľubný nový smer vo výskume rastlín. Od získania trojročného grantu od Human Frontier Science Program (HFSP) jeho práca nabrala výrazný obrat. V rámci tohto projektu chce posunúť ťažisko zo štúdia komunikácie zvierat na mechanizmy vnímania rastlín.

Choi študuje najmä vnímanie jabloní a v tejto súvislosti kontaktoval profesorku Ximenu Nelsonovú z University of Canterbury na Novom Zélande. Nabáda ho, aby študoval multisenzorické vnímanie týchto rastlín. Cieľom jeho výskumu je zistiť, ako môžu rastliny vnímať a integrovať environmentálne podnety bez toho, aby mali centrálny nervový systém. Choi verí, že jeho práca s jabloňami by mohla otvoriť zásadné nové pohľady na evolučné komunikačné procesy.

Úloha molekulárnych prístupov

Pre požadovaný výskum vnímania sú potrebné molekulárne prístupy. Patria sem geneticky modifikované rastliny. Choi sprevádza Dr. Lloyd Stringer z Plant & Food Research, ktorý je spoluporadcom projektu a už vyvinul geneticky modifikované jablone. Vedecká diskusia o vnímaní rastlín však zostáva kontroverzná. Diskutuje sa najmä o tom, či rastliny skutočne dokážu vnímať a spracovávať multisenzorické vstupy.

Choi prináša do výskumu veľa skúseností: Študoval biológiu na Yonsei University v Južnej Kórei a doktorát z ekológie, evolúcie a správania získal na University of Nebraska – Lincoln. Na ďalšiu podporu svojej kariéry získal v roku 2022 postdoktorandské štipendium CASCB, z ktorého profitujú vynikajúci mladí vedci. Jeho nový projekt sa volá „Fyto-Environment: Dekódovanie multisenzorického sveta rastlín“.

Nový obraz rastlín

Hlavným záujmom Choi je zmeniť verejné vnímanie rastlín. Dúfa, že jeho výskum pomôže ľuďom už nepozerať sa na rastliny ako na pasívne organizmy, ale skôr ako na aktívnych účastníkov ich prostredia. Vzhľadom na rastúce výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy a strata biodiverzity, je pochopenie vnímania rastlín čoraz dôležitejšie.

Základy Choiovho výskumného prístupu sú úzko späté s princípmi vnímania, ktoré sa skúmajú aj v kontexte ľudského vnímania. V Inštitúte Maxa Plancka pre biologickú kybernetiku v Tübingene sa okrem iného uskutočňuje výskum toho, ako ľudia využívajú nadbytočné zmyslové informácie na interakciu so svojím prostredím. Tieto princípy, ako napríklad Bayesovská teória rozhodovania, vysvetľujú, ako predchádzajúce znalosti ovplyvňujú vnímanie a podporujú integráciu zmyslových informácií.

Takéto zistenia sú dôležité nielen pre výskum rastlín, ale umožňujú aj hlbšie pochopenie fungovania ľudského mozgu. Súčasný výskum ukázal, že ľudia štatisticky optimálne využívajú zmyslové informácie, čo naznačuje, že podobné mechanizmy môžu implementovať aj rastliny.

Choiova práca predstavuje nielen inovatívny prístup k štúdiu vnímania rastlín, ale môže mať aj ďalekosiahle dôsledky pre naše chápanie komunikácie a adaptácie v organickom svete.

Ďalšie informácie o základoch jeho výskumu možno nájsť na webových stránkach Inštitútu Maxa Plancka pre biologickú kybernetiku a Univerzity v Kostnici: Inštitút Maxa Plancka pre biologickú kybernetiku a Campus University of Konstanz.