Nový proces CRISPR: Spôsobí revolúciu v genetickom výskume v Stuttgarte?

Nový proces CRISPR: Spôsobí revolúciu v genetickom výskume v Stuttgarte?

Výskumníci na univerzite v Stuttgarte vyvinuli inovatívny proces CRISPR, ktorý by mohol výrazne zlepšiť účinnosť a reprodukovateľnosť genetických analýz. Metóda, známa ako CRISPRgenee, je publikovaná v časopise Cell Reports Methods prezentované. Cieľom tejto novej techniky je lepšie pochopiť funkcie buniek a podporiť základný výskum, najmä v súvislosti s chorobami, ako je rakovina.

CRISPR/Cas9 sa často označuje ako presná metóda na špecifickú modifikáciu génov. V minulom roku bola táto technológia ocenená Nobelovou cenou za chémiu, čím sa zdôraznil jej význam v biomedicínskom výskume. Metóda funguje ako nožnice, ktoré strihajú DNA na konkrétnych miestach, aby sa vypli alebo zmenili gény. Tieto inovatívne možnosti však so sebou prinášajú aj etické otázky, ako napríklad otázky genetickej korekcie, ktoré sa opakovane objavujú vo verejnej diskusii.

CRISPRgenee: Prelom vo výskume buniek

Tím okolo PD Dr. Philippa Ratherta z Ústavu biochémie na Univerzite v Stuttgarte vyvinul s CRISPRgenee prelomový prístup. Táto metóda kombinuje vypnutie a prerušenie cieľového génu v tej istej bunke a je obzvlášť účinná pre gény, ktoré sa ťažko vypínajú. CRISPRgenee tak otvára nové cesty pre kombinatorické analýzy, ktoré umožňujú skúmanie zložitých bunkových procesov.

Potenciál novej metódy je obzvlášť pôsobivý v analýzach genetickej straty funkcie (LOF), ktoré sa používajú na výskum účinkov straty funkcie génov alebo proteínov. nahlas uni-stuttgart.de Kombinácie dvoch génov je možné analyzovať súčasne pomocou CRISPRgenee, čo vedie k presnejšiemu a robustnejšiemu objasneniu bunkových spojení.

Etické a sociálne dôsledky úpravy genómu

Hoci CRISPRgenee sľubuje sľubné pokroky, technológia CRISPR tiež vyvoláva významné etické a spoločenské otázky. Odborníci upozorňujú, že možnosť génových terapií a modifikácií genómu u rastlín a živočíchov predstavuje príležitosti aj významné riziká. Použitie CRISPR by mohlo spôsobiť revolúciu v presnej medicíne pri nádorových ochoreniach a dokonca nájsť uplatnenie v transplantačnej medicíne na prekonanie nedostatku orgánov.

Skutočnosť, že v Európe a USA existujú rôzne regulačné prístupy, môže mať zase významný hospodársky vplyv na poľnohospodársky priemysel. Diskusia o sociálnych dôsledkoch takýchto postupov preto zostáva výbušná. Ako forschung-und-lehre.de zdôrazňuje, že na zodpovedné riešenie rizík je potrebné diferencované hodnotenie úpravy génov na základe rôznych kritérií.

Stručne povedané, CRISPRgenee predstavuje pozoruhodný pokrok vo výskume buniek, ktorý by mohol prehĺbiť pochopenie bunkových funkcií. Etika presnej úpravy genómu zároveň zostáva ústredným problémom vedeckej a politickej diskusie.