Ukrajinský vedec dostáva miliónové finančné prostriedky na hlásenie terorizmu!

Ukrajinský vedec dostáva miliónové finančné prostriedky na hlásenie terorizmu!

Dnes, 31. marca 2025, dostala utečenecká ukrajinská komunikačná vedkyňa prof. Dr. Lesia Horodenko dodatočné finančné prostriedky vo výške takmer 220 000 eur na svoj významný výskumný projekt. Tento projekt je súčasťou projektu financovaného DFG „Responsible Terrorism Reporting“ v Mannheimskom centre pre európsky sociálny výskum (MZES), ktorý od roku 2017 vedie Prof. Dr. Hartmut Wessler. Horodenko, ktorá utiekla z Ukrajiny v júli 2024 a predtým vyučovala na Kyjevskej univerzite, sa zameriava na mediálne spravodajstvo o terorizme v Rusku, Bielorusku a na Ukrajine.

Ústrednou výskumnou otázkou, na ktorú sa Horodenko zameriava, je, ako médiá v týchto krajinách používajú pojem „terorizmus“ a aké rôzne naratívy z neho vyplývajú. Obzvlášť odhaľujúce je, že v Rusku sú ukrajinskí vojaci vykresľovaní ako „teroristické činy“, zatiaľ čo opozičné ruské médiá v krajinách ako Lotyšsko alebo Poľsko používajú tento termín jemnejším spôsobom. Analýza má pomôcť formulovať odporúčania pre novinárov pri riešení teroristických útokov.

Ciele a metódy výskumu

Hlavným cieľom celého projektu je preskúmať tón, overovanie faktov a používanie obrázkov a videí pri podávaní správ o útokoch. V prvej fáze projektu bola vykonaná komparatívna analýza nahlasovania terorizmu v rôznych krajinách a kultúrach. S prechodom do druhej fázy, ktorá trvá do roku 2027, sa pozornosť sústreďuje na interakciu textov a obrázkov a ich vplyv na vnímanie používateľov médií.

Experimentuje sa, či zodpovedné nahlasovanie vedie k objektívnejšiemu vnímaniu témy terorizmu. Vývoj v mediálnom pokrytí terorizmu je trvalou témou, ktorú je potrebné vnímať na pozadí veľkých udalostí ako 11. september 2001, ktorý je považovaný za prelomový bod v globálnom vnímaní terorizmu, keďže publikácie tzv. Federálna nadácia pre výskum mieru ukázať.

Mediálna konštrukcia terorizmu

V centre týchto analýz mediálnych štúdií, ktoré sa zaoberajú mediálnou konštrukciou a individuálnou interpretáciou terorizmu, sú diela Wolfganga Frindteho, Nicole Haußecker a Jensa Jirschitzku. Tieto analýzy pokrývajú aj dôležité časové obdobia a udalosti, ako napríklad teroristické útoky v Keni v roku 2002 a vývoj po 11. septembri.

Prostredníctvom kvantitatívnych a kvalitatívnych analýz spravodajstva o terorizme v Nemecku v rokoch 2007 až 2009 sa skúmal aj vplyv mediálnej reprezentácie na individuálne chápanie terorizmu a bezpečnostné správanie obyvateľstva. Pomocou troch reprezentatívnych prieskumov obyvateľstva sa mali určiť konštrukcie o terorizme v spoločnosti, aby sa podporil mierový svetový poriadok.

Ďalším príkladom analýzy mediálneho spravodajstva o terorizme je diplomová práca s názvom „Rámovanie terorizmu v rakúskom mediálnom spravodajstve“. Toto vyšetrovanie sa zaoberalo teroristickým útokom organizovaným IS vo Viedni 2. novembra 2020 a analyzovalo správy v dvoch rôznych denníkoch: kvalitných novinách „der Standard“ a bulvárnom denníku „die Kronenzeitung“.

Analýza 209 článkov ukázala, že spravodajstvo v týchto médiách sa niekedy veľmi líšilo. Kým spočiatku dominovali reakcie na útok a zobrazovanie terorizmu ako hrozby, časom sa pozornosť presunula na dôsledky a opatrenia po útoku.

Celkovo sa zdá, že mediálne spravodajstvo o terorizme je zložité z hľadiska vnímania aj uvažovania a ovplyvňuje ho množstvo faktorov. Potreba zodpovednej a diferencovanej praxe podávania správ preto zostáva kľúčom k podpore pochopenia tohto naliehavého spoločenského problému.