Ekonomická nerovnosť: celosvetovo sa zvyšuje riziko občianskej vojny!

Ekonomická nerovnosť: celosvetovo sa zvyšuje riziko občianskej vojny!

Aktuálna štúdia od Univerzita v Tübingene ukazuje alarmujúce trendy v ekonomickej nerovnosti a jej súvislosti s rizikom občianskej vojny. Komplexná analýza skúmajúca rozdelenie pôdy a príjmov za posledných 200 rokov v 193 krajinách odhaľuje, že rastúca ekonomická nerovnosť v krajinách ako USA, Spojené kráľovstvo a Rusko výrazne zvyšuje riziko občianskej vojny. Táto štúdia bola publikovaná v časopise Review of Income and Wealth.

Štúdia vyvinula nové opatrenie na výpočet ekonomickej nerovnosti, ktoré zohľadňuje nielen príjem a vlastníctvo pôdy, ale aj odchýlky od priemernej výšky. Výška slúži ako ukazovateľ životnej úrovne a nerovnosti v spoločnosti. Historické údaje napríklad ukazujú, že pred občianskou vojnou v USA sa výrazne zvýšili výškové rozdiely medzi skupinami s vyššími príjmami a nekvalifikovanými pracovníkmi.

Štatistické poznatky a riziká

Riziko občianskej vojny v Spojených štátoch sa za posledných 30 rokov zvýšilo z 10 % na 21 % v dôsledku nerovnomerného rozdelenia príjmov. Štúdia tiež ukazuje, že nerovnosť sa zvýšila aj v iných krajinách, ako je Veľká Británia, Čína, India a Rusko. Súvislosť medzi nerovnomerným rozdelením príjmov a občianskymi vojnami je štatisticky dokázaná, pričom občianske vojny sú definované ako konflikty s viac ako 1 000 úmrtiami v dôsledku bojov do roka.

Výskum tiež ukazuje, že faktory ako veľkosť a počet obyvateľov krajiny, ako aj predchádzajúce občianske vojny a úroveň demokracie sú ďalšími premennými, ktoré môžu ovplyvniť riziko občianskej vojny. Zaujímavé je, že ekonomický rast nemá žiadny merateľný vplyv na riziko občianskej vojny. S cieľom znížiť nerovnosť medzi príjmovými skupinami vedci odporúčajú okrem iného progresívnejšiu daň z príjmu a lepší prístup ku kvalitnému vzdelaniu.

Globálne trendy a nerovnosti

Širší pohľad na globálne nerovnosti poskytuje analýza Federálna agentúra pre občianske vzdelávanie doplnené. V roku 2021 zarábalo najbohatších 10 percent svetovej populácie v priemere okolo 87 000 eur ročne, zatiaľ čo najchudobnejších 50 percent len ​​2 800 eur. Tento nepomer sa prejavuje aj vo vlastníctve aktív: najbohatších 10 percent má v priemere okolo 551 000 eur, zatiaľ čo najchudobnejších 50 percent má len 4 100 eur.

V Nemecku sa príjmová nerovnosť zvýšila od 70. rokov 20. storočia s výrazným nárastom medzi koncom 90. rokov a polovicou 21. storočia. Globálne má Európa najnižšiu príjmovú nerovnosť, zatiaľ čo regióny ako Latinská Amerika a Blízky východ zažívajú vyššie úrovne nerovnosti. Antropologické štúdie ukazujú, že všetci členovia spoločnosti trpia vysokou mierou nerovnosti, dokonca aj bohatí občania, pretože nerovnosť vytvára stres a sociálne napätie.

Tieto zistenia zdôrazňujú potrebu vnímať sociálne nerovnosti nielen ako ekonomický problém, ale aj ako hrozbu pre sociálny mier a stabilitu v spoločnostiach na celom svete. O to dôležitejšie je preto prijímať opatrenia, ktoré znižujú ekonomickú nerovnosť, a tým znižujú riziko konfliktov.