Demokracia v ochrane klímy: Spoločne proti kríze!

Demokracia v ochrane klímy: Spoločne proti kríze!

17. marca 2025 sa uskutočnila panelová diskusia s názvom „Demokracia a ochrana klímy – (ako) to môže fungovať? sa uskutočnilo vo farskom centre St. Georg v Unterbibergu. namiesto toho. Iniciatíva Climate Neutral 2035 zorganizovala podujatie s cieľom vyjadriť naliehavosť klimatickej krízy a úlohu demokracie v tomto kontexte. Medzi účastníkmi boli profesorka Hedwig Richter z Univerzity Bundeswehru v Mníchove, novinár Bernd Ulrich, poslankyňa krajinského parlamentu CSU Kerstin Schreyer a Dr. Andreas Kießling z Bayernwerku.

Diskusia sa točila okolo kompatibility opatrení na ochranu klímy s demokratickými procesmi. Prof. Richter aj Bernd Ulrich zdôraznili naliehavosť opatrení v klimatickej kríze a poukázali na často existujúci konflikt medzi konaním v demokracii a nevyhnutnými rýchlymi rozhodnutiami.

Úloha občanov a technické výzvy

Dr. Kießling vo svojom príspevku zdôrazňuje potrebu riešiť technické výzvy na rôznych úrovniach. Poukázal na dôležité témy týkajúce sa zariadení, sietí a skladovania, ktoré sú nevyhnutné pre úspešnú ochranu klímy. Kerstin Schreyer zdôraznila úlohu občanov v politickom procese a vyzvala na väčšie zapojenie obyvateľstva do rozhodnutí ovplyvňujúcich ochranu klímy.

Konsenzus medzi účastníkmi diskusie formuloval názor, že zmena je možná len spoločne na politickej, ekonomickej a sociálnej úrovni. Profesor Richter a Bernd Ulrich varovali pred negatívnymi dôsledkami meškania ochrany klímy, ktoré by mohli ešte viac vyhrotiť už tak hrozivú situáciu.

Politická krajina a klimatické zmeny

Pohľad na politický rámec ukazuje, že témam klimatickej politiky a udržateľnosti sa ešte pred niekoľkými rokmi venovala malá pozornosť, najmä medzi populistickými a pravicovo-extrémistickými stranami. Tieto skupiny často popierajú klimatické zmeny spôsobené človekom a využívajú neistotu ľudí vo svoj prospech. Debaty o klíme a udržateľnosti sa často zneužívajú na propagandistické účely.

Populistické naratívy obviňujú údajne skorumpovanú ľavicovo-zelenú elitu, ktorá ignoruje národné záujmy. Takéto hnutia kritizujú medzinárodné organizácie a snažia sa o udržateľnosť pre seba. Zatiaľ čo niektoré pravicovo-extrémistické organizácie považujú ochranu životného prostredia za súčasť svojej etnickej ideológie, táto „ekológia sprava“ nemá ľudovú podporu potrebnú na to, aby mala výrazný vplyv. Téma však zostáva ukotvená v prvkoch pravicovo-extrémistických ideológií.

Medzinárodný rámec ochrany klímy

Medzinárodný kontext ochrany klímy charakterizujú dôležité dohody, akými sú Kjótsky protokol prijatý v roku 1997 a Parížska klimatická dohoda z roku 2015. Cieľom Parížskej klimatickej dohody je udržať globálne otepľovanie výrazne pod 2 °C a snažiť sa dosiahnuť 1,5 °C. Vnútroštátne príspevky k znižovaniu emisií sú tu rozhodujúce.

Parížska dohoda tiež požaduje finančné ciele na pomoc krajinám pri prechode ku klimaticky neutrálnej budúcnosti. V Európe reguluje európske obchodovanie s emisiami približne 45 % celkových emisií EÚ, zatiaľ čo Zelená dohoda má za cieľ klimatickú neutralitu do roku 2050. Nemecko prijalo zákon na ochranu klímy, ktorého cieľom je do roku 2050 neutralita skleníkových plynov a zníženie o 65 % do roku 2030.

Zložitosť výziev v oblasti klimatickej politiky zhoršuje nedostatočná implementácia a nedodržiavanie týchto cieľov. Ako ukázala diskusia v Unterbibergu, dialóg medzi vedou, politikou a spoločnosťou zostáva kľúčovým pre budúci pokrok v boji proti klimatickým zmenám. Iniciatíva Climate Neutral 2035 už plánuje ďalšie podujatia na podporu tohto dialógu.