Prielom vo výskume: Krill používa svoje vnútorné hodiny na migráciu, ktorá je nevyhnutná pre ich prežitie!

Prielom vo výskume: Krill používa svoje vnútorné hodiny na migráciu, ktorá je nevyhnutná pre ich prežitie!

Antarktický krill (Euphausia superba) hrá kľúčovú úlohu v morskom ekosystéme južného Atlantiku a je primárnym zdrojom potravy pre mnohých predátorov. Tieto kôrovce dlhé až 6 cm a vážiace približne 2 g sa nachádzajú vo vodách obklopujúcich Antarktídu, vrátane Rossovho mora, Amundsenovho mora a Weddellovho mora, aby sme vymenovali aspoň niektoré. V rámci aktuálnej štúdie vedenej výskumným tímom na Univerzita Júlia Maximiliána vo Würzburgu Správanie krilu sa skúmalo podrobnejšie.

Štúdia sa zamerala na „dennú vertikálnu migráciu vo vodnom stĺpci“. Ukázalo sa, že krill sa v noci živí na hladine mora a cez deň sa sťahuje do hlbších vrstiev, aby sa chránil pred predátormi. Napriek desaťročiam výskumu presné mechanizmy migračného správania krilu nie sú úplne pochopené. Aby to vedci objasnili, použili nový monitor aktivity, ktorý zaznamenáva plaveckú aktivitu jednotlivých krillov.

Krillové vnútorné hodiny

Prekvapivé bolo najmä to, že výsledky štúdie ukázali, ako sa krill dokáže prispôsobiť meniacej sa dĺžke nocí. Aj v podmienkach neustálej tmy si krill udržiava denný rytmus aktivity. To naznačuje, že krill má vnútorné hodiny, ktoré im umožňujú flexibilne synchronizovať svoje správanie s extrémnymi svetelnými podmienkami v polárnych oblastiach.

Význam tohto výskumu ďaleko presahuje samotný krill. Južný oceán pôsobí ako centrálny zásobník uhlíka a zmeny v populáciách krillov môžu mať vážne dopady na celý ekosystém. Tieto zistenia boli publikované v publikácii „Cirkadiánne hodiny riadia behaviorálnu aktivitu v antarktickom krilu (Euphausia superba) a poskytujú potenciálny mechanizmus sezónneho načasovania“, ktorá sa objavila v časopise eLife na konci apríla 2025.

Ekologický význam a výzvy

Biomasa antarktického krilu sa odhaduje na približne 500 miliónov ton, čo z neho robí jeden z najúspešnejších druhov a dôležitú súčasť morského potravinového reťazca. V jednom kubickom metri vody môže byť až 30 000 krilových kreviet. Táto vysoká hustota populácie je rozhodujúca, pretože keporkak dokáže zjesť 5 až 7 ton krilu každý deň. Krill sú však čoraz viac vystavení riziku poklesu populácie v dôsledku globálneho otepľovania a úbytku ľadu.

Okrem svojej ekologickej úlohy je krill tiež obľúbeným mrazeným krmivom pre akváriové zvieratá a je cenený v akvaristickom koníčku. Organizmus podobný krillu tiež využíva svetelné impulzy na komunikáciu a rozpoznávanie partnera, čím podporuje sociálne správanie v rámci svojich rojov. Táto mnohostranná biológia krillu ukazuje dôležitosť pokračujúceho výskumu ich životného štýlu a vplyvu, ktorý na nich môžu mať zmeny životného prostredia.

V budúcich projektoch budú výskumníci Univerzita Júlia Maximiliána vo Würzburgu a ďalšie inštitúcie pokračujú v skúmaní vnútorných hodín krillu a jeho vplyvu na stratégie rozmnožovania a prezimovania. Antarktický krill preto zostáva ústrednou témou výskumu, ktorá je nielen predmetom veľkého záujmu vedy, ale má aj ďalekosiahle dôsledky pre klímu a globálny ekosystém.