Inovatívna technológia chráni vaše údaje o polohe – takto to funguje!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Vedci z Mníchovskej univerzity vyvíjajú inovatívne metódy ochrany údajov o polohe s nulovými znalosťami, aby skombinovali presnosť a súkromie.

Forscher der Uni München entwickeln innovative Zero-Knowledge-Methoden zum Datenschutz bei Standortdaten, um Genauigkeit und Privatsphäre zu vereinen.
Vedci z Mníchovskej univerzity vyvíjajú inovatívne metódy ochrany údajov o polohe s nulovými znalosťami, aby skombinovali presnosť a súkromie.

Inovatívna technológia chráni vaše údaje o polohe – takto to funguje!

Výskumníci z Technickej univerzity v Mníchove vyvinuli prelomový proces, ktorý by mohol spôsobiť revolúciu v ochrane súkromia, pokiaľ ide o overiteľné údaje o polohe. Jadrom tejto inovácie je aplikácia dôkazov s nulovými znalosťami, ktoré umožňujú potvrdiť platnosť vyhlásení o polohe, ale bez odhalenia presných údajov. Táto metóda predstavuje významnú reakciu na rastúce obavy o súkromie v čoraz prepojenejšom svete. Jens Ernstberger, hlavný autor štúdie, zdôrazňuje, že kľúčovou výzvou je vyváženie ochrany údajov a presných informácií o polohe bez ohrozenia súkromia používateľov.

Na dosiahnutie tohto cieľa Ernstbergerov výskumný tím kombinuje dôkazy s nulovými znalosťami s inovatívnym mriežkovým modelom – takzvaným hierarchickým hexagonálnym mriežkovým systémom. Tento systém segmentuje zemský povrch do rôznych buniek, ktoré sú navrhnuté tak, aby poskytovali rôzne lokalizačné podnety v závislosti od špecifických požiadaviek každej aplikácie. Používatelia tak majú možnosť odhaliť svoju polohu na rôznych úrovniach detailov, napríklad na úrovni mesta alebo parku, pričom ich presná poloha zostáva anonymná.

Použitie dôkazov s nulovými znalosťami

Dôkazy s nulovými znalosťami, známe aj ako dôkazy s nulovými znalosťami, sú postupy, ktoré umožňujú jednej strane (overovateľovi) dokázať druhej strane (overovateľovi), že pozná tajomstvo bez toho, aby odhalila samotné tajomstvo. Typické aplikácie tejto metódy možno nájsť v kryptografii, napríklad na autentifikáciu v kryptomenách ako je Zcash alebo na zachovanie anonymity v mobilných platobných službách ako Bluecode. Obavy z ochrany údajov viedli aj k tomu, že nariadenie EÚ o digitálnej identifikácii vyžaduje používanie protokolov s nulovými znalosťami v budúcej peňaženke EUDI.

Tieto dôkazy zvyčajne fungujú prostredníctvom protokolu otázok a odpovedí, v ktorom môže overovateľ overovateľovi v troch komunikačných krokoch dokázať, že pozná tajomstvo. Ilustruje to klasický príklad: Jedna osoba (Peggy) chce ukázať druhej (Viktor), že pozná tajomstvo bez toho, aby ho priamo prezradila. Ak sa Peggy podarí splniť požadovanú úlohu na niekoľko pokusov, Viktor môže s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že Peggy tajomstvo skutočne pozná.

Praktické implementačné výzvy

Napriek sľubným prístupom sa protokoly s nulovými znalosťami často stávajú problematické v praktickej implementácii. Často vyžadujú vysokú úroveň interakcie a môžu byť náchylné na opakované útoky. To viedlo k tomu, že štandardizované autentifikačné protokoly sú v súčasnosti viac založené na digitálnych podpisoch. Napriek tomu dôkazy s nulovými znalosťami výrazne rozširujú interaktívne dôkazové systémy a predstavujú sľubný krok smerom k digitálne bezpečným riešeniam.

Vývoj na Technickej univerzite v Mníchove nepredstavuje len technologický pokrok, ale predstavuje aj dôležitý krok pri riešení napätia medzi ochranou údajov a technologickými možnosťami. Výskumný tím Jensa Ernstbergera ukazuje, ako inovatívne koncepty, ako je šesťuholníkový mriežkový systém v kombinácii s dôkazmi s nulovými znalosťami, môžu zásadne zmeniť spôsob, akým uvažujeme o údajoch o polohe.

Ďalšie informácie o vývoji na Technickej univerzite v Mníchove nájdete na TUM. Podrobné vysvetlenia dôkazov o nulových znalostiach nájdete na Wikipedia.