Kognitívne poruchy: Prečo sa podpora tak zriedka využíva!

Kognitívne poruchy: Prečo sa podpora tak zriedka využíva!

Aktuálna štúdia Digitálneho registra demencie Bavaria (digiDEM Bavaria) v spolupráci s Univerzitou Friedricha-Alexandra Erlangen-Norimberg ukazuje, že ľudia s miernymi kognitívnymi poruchami (MCI) len zriedka využívajú služby ambulantnej podpory. Táto štúdia, ktorá zahŕňala celkovo 913 ľudí s kognitívnymi poruchami, zistila, že po ponukách je väčší dopyt, najmä medzi ľuďmi s miernou až stredne ťažkou demenciou.

Mierna kognitívna porucha je často prekurzorom demencie, hoci kognitívny pokles je pri MCI menej výrazný. To znamená, že postihnutí môžu v mnohých prípadoch naďalej samostatne vykonávať každodenné činnosti. Štúdie ukazujú, že asi 70 % ľudí s MCI rozvinie Alzheimerovu demenciu do piatich rokov. Táto skutočnosť predstavuje značnú záťaž pre rodinných opatrovateľov, keďže o väčšinu pacientov sa starajú doma.

Nízke využívanie ambulantných podporných služieb

Hoci existujú dôležité ponuky podpory, celkové využitie je nízke. Najčastejšie využívanými službami sú primárna starostlivosť (54,4 %), pomoc v domácnosti (36,5 %), ambulantná starostlivosť (30,4 %) a psychosociálne intervencie (30,2 %). Ústredným bodom štúdie bolo nedostatočné využívanie služieb ambulantnej starostlivosti a dennej starostlivosti ľuďmi s MCI. V priemere boli za posledných 30 dní využité len dve ambulantné podporné služby.

Dôvody tohto nízkeho používania sú rôzne. Dostupnosť je často obmedzená, chýbajú znalosti o ponukách a mnohí dotknutí sa obávajú stigmatizácie alebo sú konfrontovaní s finančnými otázkami. Zarážajúce je najmä to, že dostupnosť úrovne starostlivosti má silný vplyv na využívanie týchto ponúk. Existujúce potreby pacientov často zostávajú nevypočuté, čo zdôrazňuje potrebu včasnej informovanosti o ambulantných podporných službách.

Okrem toho symptómy MCI, ako je zvýšená zábudlivosť, problémy po rozhovoroch alebo ťažkosti pri rozhodovaní, ukazujú, že postihnutí aj ich príbuzní vnímajú určitú zmenu. Odporúča sa včasná konzultácia s odborníkmi na prijatie vhodných opatrení v prípade kognitívnych zmien. Hoci MCI nemožno zabrániť, zmeny životného štýlu môžu znížiť riziká.

Rizikové faktory a preventívne opatrenia

Medzi najsilnejšie rizikové faktory MCI patrí vek, prítomnosť génu APOE e4 a rôzne somatické ochorenia ako cukrovka, vysoký krvný tlak a obezita. Na vzniku kognitívnych deficitov sa podieľajú aj rôzne rizikové faktory súvisiace so životným štýlom, ako je nedostatok pohybu a nezdravá strava. Preventívnym opatrením môže byť pravidelná fyzická aktivita a vyvážená strava.

Vývoj mobilných digitálnych technológií, ako sú aplikácie pre smartfóny a tablety, by mohol pomôcť pri riešení týchto problémov pri liečbe kognitívnych porúch. Tieto technológie by mohli nielen podporovať kognitívne zdravie, ale aj posilniť zdravotnú gramotnosť pacientov podporou preventívnych opatrení a umožnením nepretržitého monitorovania a zaznamenávania kognitívnych funkcií. Takéto inovácie môžu pomôcť pozitívne ovplyvniť priebeh Alzheimerovej choroby uľahčením včasnej diagnostiky a intervencie.

Vzhľadom na to, že by sa mala zlepšiť diagnostikovateľnosť miernych kognitívnych porúch, sú dôležité preventívne opatrenia. Nevyhnutný je výskum výziev medziodborovej spolupráce a potreby zdravotnej gramotnosti medzi postihnutými. Preventívne stratégie, ktoré kombinujú viaceré dimenzie, by mohli byť kľúčové pre zlepšenie kvality života postihnutých.