Suche
Mein Konto
Neurovedec objavuje kľúč k boju proti Alzheimerovej chorobe!
Univerzita v Erlangene-Norimbergu predstavuje novinky o profesorovi Tomohisovi Todovi, ktorý vedie inovatívny výskum Alzheimerovej choroby.
Neurovedec objavuje kľúč k boju proti Alzheimerovej chorobe!
18. marca 2025 bol Tomohisa Toda, uznávaný neurovedec, ocenený cenou Josepha Altmana. Toto ocenenie sa udeľuje za vynikajúce výsledky výskumu v oblasti neurogenézy. Toda, ktorý sa narodil v Japonsku a žije v USA a Nemecku, sa preslávil ako profesor neurálnej epigenetiky na Univerzite Friedricha Alexandra Erlangen-Norimberg (FAU) a v Centre pre fyziku a medicínu Maxa Plancka. Svoju výskumnú skupinu vedie od roku 2022 a je známy svojimi hlbokými poznatkami o úlohe ribonukleovej kyseliny (RNA) vo funkcii mozgu a procesoch starnutia mozgu.
Toda získal doktorát na Tokijskej univerzite v roku 2011 a potom pracoval ako postdoktorand v Salkovom inštitúte pre biologické štúdie v San Diegu. Jeho kariéra priniesla zásadné zlomy, keď v roku 2019 získal grant ERC Starting Grant a založil výskumnú skupinu v Nemeckom centre pre neurodegeneratívne choroby (DZNE) v Drážďanoch. V roku 2023 mu bol udelený ERC Consolidator Grant vo výške dvoch miliónov eur za svoj projekt NEUTIME, ktorý sa zaoberá mechanizmami ovplyvňujúcimi robustnosť neurónov. Cieľom je byť schopný predchádzať alebo liečiť neurodegeneratívne ochorenia, ako je Alzheimerova choroba.
Život pre výskum
Tomohisa Toda oceňuje príležitosť vykonávať základný výskum v Nemecku. V rámci High-Tech Agenda Bavaria sa v roku 2022 presťahoval s rodinou do Erlangenu, kde teraz žije vo veľkom byte v centre mesta. Je otcom dvoch synov a svoje výsledky výskumu plánuje prezentovať na Dlhej noci vied FAU. Dôležitým zameraním jeho práce je štúdia, že určité molekuly RNA v nervových bunkách pretrvávajú počas celého života bez potreby obnovy.
Alzheimerova choroba, ktorej sa Toda snaží vo svojom výskume predchádzať, je mimoriadne komplexná. Zatiaľ čo presné spúšťače sú stále nejasné, nedávny vývoj ukazuje, že kľúčovú úlohu zohrávajú genetické aj epigenetické procesy. Výskum, vrátane tímu vedeného Jonathanom Millom z University of Exeter, odhalil dôležité rozdiely v epigenetickej regulácii medzi neurónmi od pacientov s Alzheimerovou chorobou a zdravých jedincov.
Epigenetický výskum a Alzheimerova choroba
Ústredným zameraním týchto štúdií je acetylácia histónov, chemických značiek, ktoré ovplyvňujú genóm. Skúmajú sa najmä zmeny v génoch, ktoré regulujú tau a beta-amyloid. Tieto rozdiely poukazujú na možné príčiny neuronálnych zmien pri Alzheimerovej chorobe, najmä v entorinálnej kôre, oblasti mozgu, ktorá je rozhodujúca pre pamäť a priestorovú navigáciu.
Hoci štúdie na zvieratách ukazujú sľubné výsledky, zostáva nejasné, do akej miery je možné tieto zistenia preniesť na ľudí. Súčasný výskum sa zameriava na lieky, ktoré by mohli zmierniť symptómy súvisiace s demenciou bez odstránenia základnej príčiny ochorenia. Kľúčovú úlohu by mohli zohrať zistenia Tomohisa Toda v oblastiach neurálnej epigenetiky a robustnosti neurónov.