Psychologická reaktancia: Odpor voči obmedzovaniu slobody sa zvyšuje!
Štúdia TUM a Viedenskej univerzity skúma psychologickú reakciu na politické nariadenia, ako sú zákazy fajčenia a obmedzenia rýchlosti.

Psychologická reaktancia: Odpor voči obmedzovaniu slobody sa zvyšuje!
8. mája 2025 bola zverejnená štúdia spoločnosti The Technická univerzita v Mníchove (TUM) a Viedenskej univerzity zverejnil nové poznatky o odmietaní politických regulácií a ich psychologickom pozadí. Táto štúdia venuje osobitnú pozornosť opatreniam, ktoré sa považujú za obmedzovanie osobných slobôd, ako sú zákazy fajčenia a obmedzenia rýchlosti.
Odolnosť voči takýmto opatreniam je v psychológii známa ako reaktancia. Opisuje negatívnu reakciu ľudí na vnímané obmedzovanie ich slobody. Emocionálne debaty okolo nevyhnutných rozhodnutí v oblasti klímy či ochrany zdravia môžu politikom brániť v presadzovaní dôležitých nariadení, ako tvrdí štúdia TUM ukazuje. Táto reaktancia často klesá, keď už sú opatrenia zavedené, čo je kľúčové zistenie výskumu.
Študijný prístup a výsledky
Na lepšie pochopenie tejto dynamiky výskumný tím uskutočnil celkovo sedem individuálnych štúdií. Okrem iného boli analyzované reprezentatívne prieskumy o zavedení zákazov fajčenia na pracovisku v Európe, o požiadavke používania bezpečnostných pásov v USA a o sprísnení rýchlostného limitu v Holandsku. Experimenty s reaktanciou sa uskutočnili aj vo Veľkej Británii a Nemecku. Testované osoby sa podelili o svoje názory na opatrenia ako povinné očkovanie, obmedzenie rýchlosti a nové dane na alkohol a mäso.
Výsledky štúdií ukazujú jasný trend: najväčší odpor voči novým opatreniam nastáva pred ich zavedením. Po implementácii odmietnutie výrazne klesá. Ľudia totiž vopred myslia predovšetkým na osobné straty, kým po zavedení prichádzajú do popredia sociálne dávky. Obzvlášť zaujímavým zistením je, že akceptácia opatrení sa zvyšuje, keď sa zdôrazňujú sociálne výhody, ako to vysvetľujú výskumníci vo svojej práci.
Psychologické mechanizmy
Psychologickú reaktanciu možno chápať ako motiváciu znovu získať slobody, o ktorých sa verilo, že sú stratené. Spúšťa ho psychický nátlak, ako je nátlak alebo emocionálna argumentácia, ako aj obmedzenia slobody, ako sú zákazy a cenzúra. Ako Wikipedia opisuje, že ľudia majú často tendenciu vážiť si predmetné slobody obzvlášť vysoko, len čo sú obmedzené.
Reakcia sa prejavuje v rôznych vzorcoch správania, ktorých cieľom je obnoviť vnímanú slobodu. Tieto prepojenia majú pre politiku a spoločnosť ďalekosiahly význam, aby odkomunikovali zavádzanie systémových opatrení a umožnili dlhodobé zmeny v správaní.
Celkovo štúdia objasňuje TUM a Viedenskej univerzity že cielená informačná politika a začlenenie tých, ktorých sa to týka, do rozhodovacích procesov sú nevyhnutné na zníženie reakcie a podporu spoločenskej akceptácie. Tieto poznatky by mohli byť kľúčové pre budúce politické iniciatívy a spoločenské zmeny.