Revolučné duté telesá z hlienu: liek budúcnosti?
Výskumníci TUM vyvíjajú inovatívne mikroduté telá vyrobené z mucínu a polydopamínu na cielené uvoľňovanie liečiva.

Revolučné duté telesá z hlienu: liek budúcnosti?
Výskumníci z Technická univerzita v Mníchove (TUM) vyvinuli inovatívny systém na podávanie liekov, ktorý využíva mikroduté telieska vyrobené z hlienu a polydopamínu. Táto nová technológia zjednodušuje prístup do ťažko dostupných oblastí tela, ako je sliznica ústnej dutiny alebo kĺbová chrupavka. Spôsob výroby dutých telies je nielen jednoduchý, ale aj škálovateľný.
Hlavnou zložkou týchto mikrodutých teliesok je mucín, ktorý sa vyskytuje v prirodzenom hliene. Mucín umožňuje úpravu veľkosti pórov a zároveň funguje ako prírodný lubrikant. Oliver Lieleg, profesor biopolymérnych materiálov na TUM, a jeho tím zdôrazňujú všestrannosť vyvinutého systému, ktorý podporuje riadené uvoľňovanie účinných látok.
Multifunkčná lopta
Najnovším úspechom vedcov je multifunkčná guľa, ktorá obsahuje mucín aj polydopamín. Táto guľa umožňuje postupné uvoľňovanie účinných látok v ťažko priľnavých oblastiach tela, čo odhalilo pozoruhodný adhezívny účinok pri testoch na vzorkách živočíšnych tkanív. Táto priľnavosť je primárne spôsobená vlastnosťami polydopamínu, adhézneho polyméru, ktorý umožňuje silnú väzbu na ťažké povrchy.
Jednou z rozhodujúcich vlastností mikrodutých teliesok je ich porézny povrch, ktorý umožňuje efektívne naplnenie rôznymi účinnými látkami. Tie je možné chrániť dodatočným utesnením, napríklad iónmi striebra, čo umožňuje kontrolu nad uvoľňovaním účinných látok. Pomalé uvoľňovanie závisí od tesniaceho materiálu aj od biologického prostredia.
Oblasti použitia a perspektívy do budúcnosti
Schopnosť inkorporovať ióny striebra do dutých teliesok by mohla potenciálne podporiť bunkové deštruktívne vlastnosti a tiež sa ukázať ako užitočná pri liečbe nádorov. Alternatívne majú duté telesá bez iónov striebra protizápalové vlastnosti, ktoré sú obzvlášť dôležité pri osteoartritíde alebo chronických ranách.
Kombinácia mucínu a polydopamínu teda predstavuje flexibilný systém, ktorý môže bunky buď chrániť, alebo ničiť, v závislosti od klinickej aplikácie. Tento vývoj podľa Lielega otvára nové perspektívy pre liečbu zápalových ochorení, rán a nádorov. Výsledky tohto priekopníckeho výskumu sú v časopiseMalýboli zverejnené.