Schober získal profesúru Heisenberga: Revolúcia vo výskume T-buniek!

Schober získal profesúru Heisenberga: Revolúcia vo výskume T-buniek!

4. júla 2025 získal Prof. Dr. Kilian Schober profesúru Heisenberga na Univerzite Friedricha Alexandra Erlangen-Norimberg (FAU). Ide o významný krok v jeho kariére, ktorý počas piatich rokov podporila Nemecká výskumná nadácia (DFG) vo výške viac ako 500 000 eur. Schober sa zameria najmä na T bunky, ktoré sú považované za kľúčových hráčov v ľudskom imunitnom systéme. Jeho cieľom je lepšie porozumieť biológii týchto buniek a vyvinúť inovatívne medicínske aplikácie, najmä vo vakcíne a liečbe rakoviny.

T bunky sú základnou zložkou adaptívneho imunitného systému, ktorý má schopnosť bojovať proti špecifickým patogénom a rozpoznávať rakovinové bunky. V ľudskom tele je až sto miliónov T buniek, z ktorých každá je vybavená jedinečnými receptormi. Táto prispôsobivosť je však aj dvojsečná zbraň: V niektorých prípadoch môžu T bunky spustiť autoimunitné reakcie útokom na vaše vlastné telo. Schober plánuje študovať správanie týchto buniek v ľudskom tkanive a vo svojej skupine na Inštitúte mikrobiológie študuje rôzne formy chorôb vrátane infekcií, nádorov a autoimunitných ochorení.

T bunkové terapie a potenciál genetického inžinierstva

Terapia našimi vlastnými T bunkami sa v posledných desaťročiach stáva čoraz dôležitejšou. Tím z Technickej univerzity v Mníchove (TUM) urobil v tomto smere pozoruhodný pokrok. Jej výskum využívajúci genetickú technológiu CRISPR-Cas9 priniesol sľubné prístupy. T bunky boli upravené tak, aby sa veľmi podobali prirodzeným imunitným bunkám. Prístup k terapii T bunkami zahŕňa dve metódy:

• Der Empfänger erhält T-Zellen von einem Spender.
• Die eigenen T-Zellen des Empfängers werden entnommen, genetisch umprogrammiert und dann im Körper gegen Infektionen oder Tumore eingesetzt.

Hoci prvá metóda ukázala sľubné výsledky v klinických modeloch, preprogramovanie vlastných T buniek zostáva výzvou, ktorá je plná rôznych problémov. Prof. Schober sa vo svojom výskume spolieha na tieto metódy a využíva pokrokové prístupy na optimalizáciu reakcií T buniek na očkovanie, napríklad vakcíny proti SARS-CoV-2 a žltej zimnici.

Spolupráca a vyhliadky do budúcnosti

Ďalším ústredným aspektom Schoberovej výskumnej práce je úzka spolupráca s Computational Health Center v Helmholtzovom centre v Mníchove. Pracuje sa tam na vývoji knižnice antigénov, ktorej cieľom je využiť umelú inteligenciu na predpovedanie cieľov receptorov T buniek. Tento interdisciplinárny prístup môže významne prispieť k rozvoju účinných a cielených imunoterapií.

Okrem toho sa vykonávajú pozorovacie štúdie so vzorkami od miestnych klinických partnerov z Univerzitnej nemocnice Erlangen. Tie by mohli v budúcnosti viesť ku klinickým štúdiám, ktoré by ďalej posunuli výskum zameraný na pacienta v imunoterapii.

Schober je súčasťou programu pre mladé talenty, ktorý podporuje vynikajúcich mladých vedcov s perspektívou získať po piatich rokoch trvalé miesto profesora. Tieto Heisenbergove profesúry predstavujú prudký nárast inovácií v akademickej výučbe a výskume, ktoré by mohli mať veľký význam v oblasti imunológie T-buniek aj mimo nej. V tejto súvislosti je relevantná aj nedávna publikácia o genetickom inžinierstve a pokročilých systémoch úpravy génov, ktorá vyšla v časopise *Molecular Therapy – Nucleic Acids*. Článok zdôrazňuje najnovší vývoj v tejto oblasti výskumu a ich potenciálne aplikácie na zlepšenie terapií T-buniek PubMed uvádza, že....

Pokračujúci výskum a vývoj v oblasti T buniek sľubuje nielen významné pokroky v imunoterapii, ale môže zásadne zmeniť aj chápanie ľudského imunitného systému. Vzhľadom na výzvy a príležitosti, ktoré predstavuje genetická modifikácia imunitných buniek, je niekoľko nasledujúcich rokov pre budúcnosť lekárskeho výskumu kľúčových.