Súfijské svätyne a ich kultúrny význam v modernom dialógu

Súfijské svätyne a ich kultúrny význam v modernom dialógu

V dňoch 6. a 7. februára 2025 sa na Univerzite Bundeswehru v Mníchove (UniBw M) uskutočnil pozoruhodný workshop s názvom “Managing Sufi Shrines and Lodges”, ktorý viedli Prof. Robert Langer a Dr. Evelyn Reuter (obaja z UniBw M) a Prof. Cem Kara z Univerzity v Hamburgu. Cieľom podujatia bolo diskutovať o riadení súfijských miest, ktoré zohrávajú ústrednú úlohu v individuálnej a kolektívnej religiozite.

Na podujatí sa stretlo 24 medzinárodných účastníkov z rôznych odborov, čím sa podporila medzikultúrna výmena. Na otvorení workshopu prof. Isabelle Deflers, viceprezidentka pre internacionalizáciu a diverzitu v UniBw M, privítala prítomných a zdôraznila význam súfijskej tradície v globálnom náboženskom prostredí.

Prvé prístupy a vývoj súfizmu

Súfizmus, mystické hnutie v rámci islamu, začalo v prvých storočiach náboženstva, konkrétne v 7. a 8. storočí. Prví súfiovia hľadali hlbšie, osobné spojenie s božským a žili v ústraní, aby sa vzdialili od materiálneho bohatstva. Významné osobnosti ako Hasan al-Basri a Rabi'a al-Adawiyya formovali toto hnutie zavedením pojmov ako pokora a božská láska. S formovaním organizovaných súfijských rádov v 9. a 10. storočí, ako boli Qadiris a Chishtis, sa súfizmus v priebehu storočí stal čoraz rozšírenejším a hlboko zakotvil v islame.

13. storočie je považované za rozkvet súfizmu, v neposlednom rade vďaka vplyvu Jalaluddina Rumiho, ktorého dielo „Masnavi“ sa zaoberá ústrednými témami božskej lásky. Následné šírenie súfijského učenia a svätýň naprieč rôznymi kultúrami demonštruje prispôsobivosť a medzikultúrny význam súfizmu vo svetových dejinách.

Hlavné body workshopu a konkrétne rozhovory

Ústredným prvkom workshopu bola veľmi uznávaná kľúčová prednáška Dr. Maren Freudenberg, ktorá sa aktuálne pozrela na paralely medzi náboženskými organizáciami a komerčnými podnikmi s témou náboženskej ekonómie. Okrem iných prednášok, napríklad o komplexoch súfijských mešít v Pakistane od prof. Michela Bovina, sa diskutovalo aj o komerčne riadených súfijských retreatoch v južnom Španielsku od prof. Marka Sedgwicka.

Ďalším dôležitým príspevkom bol profesor Johara Berriane, ktorý predstavil svätyňu Tidjani v marockom Fese ako medzinárodnú destináciu a miesto kultúrnej výmeny. Tieto príspevky demonštrujú ekonomický a kultúrny význam súfijských lokalít v rámci globálnej komunity.

Transformácia a zachovanie súfijských miest

Druhý panel workshopu bol venovaný premene súfijských miest na kultúrne pamiatky. Prof. Michiel Leezenberg tu zdôraznil závislosť zachovania súfijských miest v kurdskom severnom Iraku od regionálnej politickej podpory. Ďalšie zameranie sa sústredilo na vyvlastnenie a nárokovanie si týchto lokalít ako národného kultúrneho dedičstva v rôznych krajinách vrátane Turecka, Číny a Kirgizska.

Dr. Brett Wilson diskutoval o existencii súfijských múzeí v Turecku po zákaze súfijských rádov za Atatürka, zatiaľ čo Dr. Pascale Bugnon citoval mauzóleum Suleiman-Too v Kirgizsku ako príklad uznávanej kultúrnej pamiatky. Diskusie prebiehali v malých skupinách, kde sa diskutovalo o ekonomike náboženstva vo vzťahu k symbolike, kontextom, aktérom a financovaniu. Cieľom týchto prístupov bolo systematizovať poznatky o riadení súfijských miest, ako aj o unibw.de sa hlási.

Podujatie celkovo osvetlilo komplexnú súhru viery, kultúry a ekonomiky vo svete súfizmu, ktorá je aj dnes čoraz aktuálnejšia. Stále viac ľudí uznáva univerzálne témy súfizmu, ktoré naďalej zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore medzináboženského dialógu.

Súfizmus má svoje korene pevne v islamskej viere, ale môže inšpirovať ľudí naprieč kultúrnymi a náboženskými hranicami prostredníctvom svojich učení a praktík. Toto pokračovanie tradície podporuje aj o matariweka.com pozorovaný, čo dokumentuje vývoj a šírenie súfizmu v celej histórii.

Správa a ochrana týchto jedinečných duchovných miest má veľký význam ako pre samotnú náboženskú komunitu, tak aj pre kultúrnu krajinu, ktorú formujú.