Budúce vzdelávanie: Ako školy podporujú udržateľnosť a zmysel pre zodpovednosť

Budúce vzdelávanie: Ako školy podporujú udržateľnosť a zmysel pre zodpovednosť

Rastúci význam udržateľnosti vo vzdelávaní a spoločnosti je v súčasnosti čoraz zreteľnejší. Tento pojem sa často spája so šetrnosťou k životnému prostrediu, no ďaleko presahuje tento rámec. Zahŕňa aj dlhodobé myslenie, sociálnu spravodlivosť a globálnu zodpovednosť, ako napr blog.uni-regensburg.de nahlásené. Aby mohli budúce generácie formovať udržateľnú budúcnosť, potrebujú dôležité zručnosti vrátane empatie, schopnosti riešiť konflikty a schopnosti presvedčivo reprezentovať názory.

Školy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore týchto zručností. Koncepciu „Vzdelávanie pre trvalo udržateľný rozvoj“ (ESD), ktorá je globálnou iniciatívou Organizácie Spojených národov, treba vnímať v tomto kontexte. Na tejto kampani sa už zúčastňuje 70 krajín. Hlavným cieľom ESD je umožniť študentom aktívne a samostatne formovať svoju budúcnosť.

Úloha výučby cudzích jazykov

O dôležitosti výučby cudzích jazykov v ESD sa hovorilo v epizóde podcastu „Gasthörer“, v ktorej sa vyjadrila Dr. Carola Surkamp, ​​profesorka didaktiky cudzích jazykov. Z toho jasne vyplýva, že vyučovanie jazykov by nemalo podporovať len jazykové znalosti, ale aj rozvoj medzikultúrnych a sociálnych zručností. To znamená, že učebné osnovy musia čoraz viac integrovať prvky, ktoré pomáhajú študentom pochopiť zložitosť globálnych výziev.

Literatúra zdôrazňuje, že interkultúrna výučba cudzích jazykov by sa mala zamerať aj na prehĺbenie porozumenia rôznych perspektív. Ako opisuje Bredella (1999) vo svojej práci „Ciele medzikultúrneho vyučovania cudzích jazykov“, cieľom nie je len osvojenie si jazyka, ale aj podpora otvorenej a vedomostnej učebnej atmosféry.

Iniciatívy a perspektívy

Nemecká komisia pre UNESCO spustila množstvo iniciatív na aktívnu podporu ESD. Ich dokument „Agenda Vzdelávanie 2030“ načrtáva rámec činnosti vzdelávacích inštitúcií na podporu dlhodobých cieľov VTUR. Medzi tieto ciele patrí zvyšovanie zručností učiteľov aj žiakov. Publikácie a štúdie, ako napríklad tie od Hellberga-Rodea a Schrüfera (2016), poukazujú na dôležitosť zručností učiteľov v kontexte VTUR s cieľom poskytnúť študentom dobre podložené vzdelanie.

Spojenie medzi jazykom, kultúrou a udržateľnosťou je dynamický proces, ktorý treba neustále ďalej rozvíjať. Výzvy, ktorým čelí globálna spoločnosť, si vyžadujú interdisciplinárny prístup, ktorý by mal byť začlenený do odbornej prípravy už v ranom štádiu. Takto môžu budúce generácie nielen získať jazykové zručnosti, ale stať sa aj aktívnymi prispievateľmi k udržateľnej budúcnosti.

V súhrne možno povedať, že výučba cudzích jazykov môže významne prispieť k vzdelávaniu k trvalo udržateľnému rozvoju. Je to v súlade s odporúčaniami Konferencie ministrov školstva a kultúry, ktoré zdôrazňujú dôležitosť trvalo udržateľného vzdelávania nielen v environmentálnej oblasti, ale aj v sociálnych a kultúrnych aspektoch, ako možno nájsť v dokumente KMK: kmk.org.