Horgos dostáva známe štipendium pre udržateľnú obchodnú politiku

Horgos dostáva známe štipendium pre udržateľnú obchodnú politiku

10. marca 2025 udelil Prof. Dr. Daniel Horgoš z BSP Business & Law School štipendium Stifterverband's CRoSS Fellowship. Horgos, ktorý je profesorom ekonómie, zaujal porotu svojím výskumným projektom „Medzinárodná obchodná politika a trvalo udržateľný rozvoj“. Celkovo bolo prijatých viac ako 80 príspevkov od profesorov a mladých vedcov, no len niekoľkým sa podarilo presadiť.

Vďaka tomuto štipendiu Stifterverband každoročne oceňuje vynikajúce výskumné projekty, ktoré prispievajú k politickej a spoločenskej diskusii. Je obzvlášť dôležité podporovať informovanie o výsledkoch výskumu odborníkom z politiky, obchodu a spoločnosti. Horgosova práca preto pritiahne pozornosť nielen vo vedeckých kruhoch, ale aj medzi rozhodovateľmi, ktorí majú záujem o implementáciu trvalo udržateľného rozvoja.

Výskum obchodnej politiky a trvalo udržateľného rozvoja

Horgosov výskumný projekt analyzuje vplyv medzinárodnej obchodnej politiky na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN (SDG). Dôraz sa kladie na preferenčné a regionálne obchodné dohody, ktoré môžu podporiť trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom cieleného návrhu zmlúv a účinkov presahovania. Tieto prístupy sú obzvlášť dôležité v čase, keď sa obchod často diskutuje ako prostriedok na zlepšenie globálnej prosperity.

Štúdia sa tiež pýta, do akej miery môže medzinárodná obchodná politika, najmä prostredníctvom takzvaných obchodných klubov, prispieť k dosiahnutiu týchto cieľov. V ekonomike sa voľný obchod považuje za prospešný pre všeobecný blahobyt, no mnohé krajiny sú uväznené v protekcionizme. Záujmové skupiny, ako sú zamestnávatelia a odbory, ovplyvňujú vlády, aby zavádzali protekcionistické opatrenia, čo značne sťažuje globálny obchod. Toto je známe ako dilema obchodného väzňa, kde sa krajiny často snažia získať výhody prostredníctvom vlastných protekcionistických opatrení.

Protekcionizmus a úloha WTO

Cieľom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá bola založená v roku 1995, je obmedziť protekcionistické opatrenia a zabrániť nerovnakému zaobchádzaniu medzi štátmi. Podľa bpb WTO však čelí výzvam, keďže regionálne dohody o voľnom obchode sú čoraz dôležitejšie a môžu podporovať diskriminačné obchodné praktiky. Úpadok liberálnej obchodnej politiky, najmä po prvej svetovej vojne a prostredníctvom Smoot-Hawleyho zákona z roku 1930, tento problém ešte zhoršil.

V rámci WTO je členmi 164 krajín, pričom najnovším členom je Afganistan. Zásady nediskriminácie, reciprocity a transparentnosti sú ústrednými prvkami, ktoré by mali regulovať medzinárodný obchod. Mnohé krajiny však často nedokážu poskytnúť zdroje na aktívnu účasť na rokovaniach a procesoch riešenia sporov, čo môže znevýhodniť chudobnejšie krajiny.

V kontexte medzinárodnej obchodnej politiky sú vedľajšie účinky zrejmé aj prostredníctvom nariadení, ako sú dohody o hospodárskom partnerstve (EPA) medzi EÚ a 79 štátmi AKT, ktoré otvárajú trhy pre európske produkty, ale zároveň sú rozhodujúce pre živobytie malých farmárov v rozvojových krajinách. Tieto dohody predstavujú tenkú čiaru na navigáciu medzi praktikami spravodlivého obchodu a protekcionizmom.

BSP Business & Law School gratuluje Danielovi Horgošovi k tomuto významnému oceneniu a praje mu veľa úspechov v pokračovaní výskumného projektu a publikovaní jeho výsledkov. Takéto projekty nielenže podporujú vedu, ale prispievajú aj k naliehavo potrebnej politickej a spoločenskej diskusii s cieľom umožniť trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.