Nový výskumný projekt na FU Berlín: Zamerajte sa na mozgové štruktúry!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Prof. Hiesinger zo Slobodnej univerzity v Berlíne dostane vyše 1,5 milióna eur na neurovýskum spracovania informácií v mozgu.

Prof. Hiesinger der FU Berlin erhält über 1,5 Millionen Euro für Neuroforschung zur Informationsverarbeitung im Gehirn.
Prof. Hiesinger zo Slobodnej univerzity v Berlíne dostane vyše 1,5 milióna eur na neurovýskum spracovania informácií v mozgu.

Nový výskumný projekt na FU Berlín: Zamerajte sa na mozgové štruktúry!

S grantom vo výške viac ako 1,12 milióna eur od Nadácie Volkswagen sa 16. júla 2025 začne na Slobodnej univerzite v Berlíne nový výskumný projekt. Projekt pod vedením Prof. Dr. Hiesinger zdôrazňuje, že zatiaľ len umelé neurónové siete možno kvantifikovať v bitoch, čo odhaľuje vedomostnú medzeru v chápaní biologických sietí.

Výskumný tím plánuje vykonávať experimentálne prístupy na určenie nižších informačných limitov na rôznych úrovniach popisu. Dôležitým krokom bude použitie kompresných algoritmov a rekonštrukcie modelu na základe živých obrazových údajov na analýzu štruktúry mozgu. Interdisciplinárny prístup vytvára most medzi biologickou a umelou inteligenciou. Cieľom je získať nové poznatky z neurobiológie a obohatiť diskusiu o prirodzených a umelých myšlienkových procesoch.

Interdisciplinárna spolupráca a financovanie

Projekt financuje nielen Nadácia Volkswagen, ale na doplnkový projekt získava približne 400 000 eur od Nemeckej výskumnej nadácie (DFG). Projekt DFG s názvom „Biologicky inšpirovaný elektrotechnický prístup k vývoju obvodov“ spolupracuje s partnermi z elektrotechniky. Tieto dva projekty posilňujú výskumnú silu Slobodnej univerzity v Berlíne v oblastiach biológie, neurovedy, informatiky a elektrotechniky a sú súčasťou širšej výskumnej koncepcie, ktorá sa zaoberá objasňovaním neurónových štruktúr.

Jedným zo základov výskumného projektu je konektóm, ktorý zrekonštruovalo konzorcium FlyWire. Konektóm patrí sedemdňovej dospelej samici Drosophila melanogaster a obsahuje celkovo 127 978 neurónov a viac ako 2,6 milióna prahových spojení. Najnovšie verzie súboru údajov ukazujú, že synapsie boli detekované algoritmicky, pričom skóre spoľahlivosti ponúka známky presnosti merania. Neuróny boli rozdelené do rôznych kategórií na základe ich spojení, ktoré poskytujú dôležité informácie o ich funkcii v mozgu.

Pohľad do neurobiológie umelej inteligencie

V rámci Dahlem Science Diskusí vystúpi 15. januára 2025 profesor Dr Robin Hiesinger s prednáškou s názvom “Neurobiológia umelej inteligencie”. Umelo inteligentné systémy ako ChatGPT sú založené na umelých neurónových sieťach a prednáška sa bude zaoberať porovnaním biologických a umelých neurónových sietí. Diskutované budú aj otázky o geneticky kódovanom vývoji a jeho úlohe v inteligencii.

Dahlem Science Talks ponúka každému záujemcovi možnosť dozvedieť sa viac o aktuálnych výskumných témach. Podujatia sa konajú každé dva mesiace v prvú stredu o 18. hodine. vo výskumnej budove SupraFAB a sú bezplatné. Hiesinger, hovorca výskumného konzorcia DFG FOR5289 (RobustCircuit.org) a autor knihy “The Self-Assembling Brain” (Princeton University Press, 2021), sa svojimi projektmi zameriava nielen na získavanie nových vedeckých poznatkov, ale aj na poskytovanie udržateľných údajov a publikácií na uľahčenie prístupu k výskumu.

Stručne povedané, ročný výskumný projekt na Slobodnej univerzite v Berlíne sľubuje nielen hlbší pohľad na mozog ovocných mušiek, ale aj významný pohľad na interakciu medzi biologickými a umelými systémami v neurobiológii.