Duševné zdravie bezdomovcov: alarmujúce výsledky štúdie!

Duševné zdravie bezdomovcov: alarmujúce výsledky štúdie!

Aktuálna štúdia skupiny právnej psychológie na lekárskej fakulte v Berlíne skúma duševné zdravie ľudí bez domova. Výskum zahŕňa údaje od 112 jednotlivcov bez domova, z ktorých 40 % tvorili ženy, s priemerným vekom 44 rokov a priemerným bezdomovectvom štyri roky. Výsledky tejto štúdie ukazujú výrazne zvýšenú úroveň psychického stresu, vysokú úroveň beznádeje, problémy s alkoholom a vysokú mieru viktimizácie medzi postihnutými. Ústredným bodom výsledkov je identifikácia viktimizácie ako významného rizikového faktora problémov duševného zdravia, najmä medzi mladšími bezdomovcami a ľuďmi z prisťahovaleckého pôvodu. Štúdia zdôrazňuje potrebu komplexných psychosociálnych intervencií na zlepšenie duševného zdravia tejto zraniteľnej skupiny. Celý článok bol publikovaný s otvoreným prístupom v časopise „Criminal Behavior and Mental Health“ ( Odkaz na štúdiu ).

Situácia bezdomovcov v Nemecku je alarmujúca. V roku 2018 žilo bez trvalého bydliska okolo 678 000 ľudí. Značná časť tejto skupiny trpí duševnými chorobami. Podľa inej štúdie deväť z desiatich bezdomovcov počas života zažije duševnú chorobu. Najčastejším problémom ľudí bez domova sú závislosti, nasledujú depresie a úzkostné poruchy. Znepokojujúce je, že u dvoch tretín postihnutých bola duševná choroba prítomná už predtým, ako sa stali bezdomovcami. Priemerná doba medzi prvými príznakmi a stratou domova je šesť a pol roka.

Výzvy duševného zdravia

Vzťahy medzi bezdomovectvom a duševnými chorobami sú zložité. Duševné ochorenie sa často vyskytuje pred bezdomovectvom, ale môže sa vyskytnúť aj v dôsledku bezdomovectva. Andreas Jung, príklad tohto problému, zažil počas svojho štúdia v Marburgu eskaláciu zneužívania alkoholu, čo nakoniec viedlo k bezdomovstvu. Po niekoľkých prešľapoch napokon vyhľadal pomoc v svojpomocnej skupine a závislosť sa mu podarilo prekonať. Napriek tomu v polovici 30. rokov skĺzol do psychózy s bludmi a halucináciami, čo viedlo k jeho nútenému hospitalizácii v psychiatrickej liečebni. Jeho vtedajšia gazdiná mu dala výpoveď z bytu a nasledovalo oznámenie o vysťahovaní.

Andreas Jung dlhé roky žil v zariadeniach asistovaného bývania, dostal podporu a nakoniec si našiel vlastný byt. Svoj súčasný život opisuje ako stabilný a spokojný. Jeho skúsenosti ukazujú, aký dôležitý je prístup k psychiatrickým službám a službám sociálnej podpory, najmä v časoch urbanizácie a spoločenských zmien, ako aj dodatočnej záťaže pandémie COVID-19, ktorá ešte viac prehĺbila existujúce nevýhody.

Potreba interdisciplinárnych prístupov

Výskumy potvrdzujú vysokú prevalenciu duševných chorôb medzi ľuďmi bez domova. Nemecká metaanalýza ukazuje, že až 77,4 % postihnutých ľudí má duševné poruchy. Problémy ako marginalizácia a prístup k podpore zostávajú hlavnými výzvami. Mnohí bezdomovci majú problém získať lekársku alebo psychologickú pomoc, často kvôli nedostatku informácií a administratívnym prekážkam.

Medzinárodné štúdie naznačujú, že terénne liečebné stratégie a dostupnosť nízkoprahového bývania môžu mať pozitívny vplyv na udržanie si bývania a symptómy duševných chorôb. Budúce projekty pomoci by mohli ťažiť zo zapojenia tých, ktorí boli predtým postihnutí, a využívania digitálnych médií. V konečnom dôsledku si boj proti bezdomovstvu vyžaduje interdisciplinárny prístup a aktívne zapojenie dotknutých osôb do navrhovania ponúk podpory s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a dosiahnuť trvalo udržateľné zlepšenie životných podmienok. ( Süddeutsche informuje o situácii a PMC ponúka ďalší pohľad na výzvy.)