Degradácia pôdy: Globálna kríza ohrozuje našu potravinovú bezpečnosť!

Degradácia pôdy: Globálna kríza ohrozuje našu potravinovú bezpečnosť!

Dňa 19. júna 2025 bol otvorený druhý deň terénneho kurzu v Namíbii vzrušujúcim dopoludním pod vedením Dr. Stefana Liehra. Jeho prednáška na tému „Porozumenie sociálno-ekologickým systémom (SES)“ zdôraznila dôležitosť bodov zlomu v dezertifikácii. Liehr vysvetlil, ako aj malé ekologické alebo sociálne zmeny môžu mať vážne dopady na ekosystémy. Tieto zistenia sú obzvlášť dôležité pre dlhodobo udržateľné hospodárenie s pôdou.

V rámci skupinového cvičenia boli účastníci vyzvaní, aby identifikovali rôzne faktory ovplyvňujúce systémy pastvín. Dôraz sa kládol na nadmerné spásanie, finančný tlak, spoluprácu zainteresovaných strán a zasahovanie do buša a vegetačného krytu. Cieľom bolo vyvinúť slučky spätnej väzby a stratégie riadenia, aby sa predišlo bodom zlomu alebo aby sa konkrétne spustili. Pôsobivo sa vyzdvihla komplexnosť a prepojenosť ekologických a sociálnych procesov v manažmente pastvín.

Zamerajte sa na biodiverzitu a zdravie pôdy

Po obede Dr. Clara Nesongano stretnutie o hodnotení biodiverzity. Diskutovala o koncepte biodiverzity, ako aj o rôznych metódach hodnotenia a ich úlohe v meniacej sa klíme. Dr. Mark Bilton rozšíril diskusiu o príspevok k dizajnu výskumu, pričom zdôraznil dôležitosť jasne definovaných výskumných otázok. „Nesnažte sa odpovedať na všetko – odpovedzte dobre na dobrú otázku,“ bolo jeho hlavné posolstvo.

Doktorandka Lisa-Maricia Schwarz prezentovala relevantné ukazovatele na hodnotenie degradačného stavu porastu, vrátane aspektov ako strata pôdy, pôdna pokrývka a produktivita. Tieto ukazovatele sú kľúčové pre účinné opatrenia riadenia. Katrin Zimmer mala ďalšiu prednášku o hodnotení stavu degradácie pôdnej vrstvy a úlohe pôdy v ekosystémoch. Osobitný dôraz sa kládol na význam zásob organického uhlíka v pôde ako kľúčového ukazovateľa jej zdravia.

V širšom kontexte sa Európska komisia zaoberá problémom degradácie pôdy vo svojom novom Svetovom atlase púští. Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics upozornil, že za posledných 20 rokov výrazne vzrástla poľnohospodárska produkcia a zároveň zavlažovaná plocha, čo sa výrazne podpísalo na kvalite pôdy. Atlas poskytuje subjektom s rozhodovacou právomocou relevantné poznatky o príčinách degradácie pôdy a možných nápravách.

Podľa Atlasu je viac ako 75 % rozlohy Zeme znehodnotených a do roku 2050 by sa mohlo zhoršiť viac ako 90 % pôdy. Tento vývoj má ďalekosiahle sociálne a ekonomické dôsledky; Každý rok sa degraduje plocha ekvivalentná 67-násobku Belgicka. To sa týka najmä Afriky a Ázie. Ekonomické straty v dôsledku degradácie pôdy zaťažujú globálnu ekonomiku približne 10 % ročného hospodárskeho výkonu. To zase podporuje potravinovú neistotu, klimatické zmeny a migráciu.

Potreba konať a miestnych riešení

Výzvy sú obrovské. Medzi rokmi 1970 a 2012 sa počet sladkovodných druhov znížil o pôsobivých 81 %. Odborníci odhadujú, že celosvetové výnosy plodín by do roku 2050 mohli klesnúť takmer o 10 %, pričom postihnuté sú najmä krajiny ako India, Čína a krajiny subsaharskej Afriky. Rastlinná výroba by sa tam mohla znížiť aj na polovicu. Ďalším príkladom tejto dynamiky je zhoršenie kvality pôdy v dôsledku nadmerného používania hnojív v Ázii a nedostatočného používania hnojív v Afrike.

Aby sa zabránilo negatívnemu vývoju, je dôležité nájsť miestne riešenia. Atlas odporúča kombináciu zvyšovania výnosov, rastlinnej výživy a znižovania strát potravín ako možné opatrenia na obmedzenie degradácie pôdy a ochranu biodiverzity. Vývoj v tejto oblasti je nevyhnutný na to, aby sme mohli čeliť výzvam poľnohospodárskej expanzie a zmeny klímy.

Pre viac informácií si môžete prečítať správu z Univerzita v Postupime, správa o dezertifikácii z r Európska komisia a Atlas pôdy pozri.