Médiá a voľby: Ako dezinformácie ohrozujú demokraciu!

Médiá a voľby: Ako dezinformácie ohrozujú demokraciu!

21. Frankfurtské dni mediálneho práva sa konali 12. a 13. februára 2025 na Európskej univerzite Viadrina. Toto podujatie v spolupráci s Nadáciou Konrada Adenauera bolo venované výbušnej téme „Médiá a voľby“. Pozornosť sa zamerala najmä na výzvy seriózneho spravodajstva o voľbách a na právny rámec na riešenie dezinformácií a propagandy.

Prvá panelová diskusia sa zaoberala spravodajstvom v nadchádzajúcej federálnej volebnej kampani. Dr. Frederik Ferreau mal prednášku o dezinformáciách v predvolebnej kampani a vysvetlil vhodné protiopatrenia. Ukázalo sa, že dezinformácie nie sú špecifickým právnym pojmom v nemeckom právnom systéme, ale že práva zohrávajú v dôsledku takýchto problémov dôležitú úlohu.

Právny rámec a dezinformácie

Ferreau poukázal na to, že šírenie nepravdivých skutkových tvrdení nespadá pod ochranu slobody prejavu, čo je zásada pevne stanovená Spolkovým ústavným súdom. Uviedol príklady vrátane hlboko falošných videí prominentných politikov ako Karl Lauterbach, Friedrich Merz a Olaf Scholz. Najmä najnovší príklad hlbokého falošného videa Olafa Scholza distribuovaného iniciatívou Centra pre politickú krásu viedol v roku 2023 k súdnemu konaniu.

Berlínsky krajinský súd rozhodol, že video je klamlivo skutočné, a preto je potrebné zabrániť jeho šíreniu. Tieto právne princípy ilustrujú nebezpečenstvo, ktoré predstavujú dezinformácie v politickom kontexte.

Účinky hackerských útokov

Ďalšou ústrednou témou počas dní mediálnych práv bol vplyv hackerských útokov na spravodajstvo, ktoré sa množia najmä pred voľbami. Beate Bias a Susann Michalk z Märkische Oderzeitung uviedli priame skúsenosti s takýmito útokmi. Tieto incidenty viedli nielen k strate používateľov a dôvery medzi čitateľmi, ale aj k zvýšeniu nevraživosti voči novinárom.

Zaujatosť si všimla, že v diskusiách sa už nepočítajú argumenty a tón je tvrdší. Michalk na druhej strane zdôraznil dôležitosť transparentnosti a čestného riešenia chýb v médiách, aby sa obnovila dôvera. Prof. Dr. Johannes Weberling zdôraznil, že médiá, ktoré sa snažia byť seriózne, budú odmenené v právnom kontexte.

Technologické bezpečnostné opatrenia vo voľbách

Diskutovalo sa aj o súčasných rámcových podmienkach bezpečnosti volebných postupov. Mnohé samosprávy a volebné orgány využívajú na určenie predbežných výsledkov volieb výpočtovú techniku. Je ich zodpovednosťou vybrať a zodpovedne zabezpečiť používaný hardvér a softvér. Spolkový úrad pre informačnú bezpečnosť (BSI) podporuje tieto snahy predchádzať kybernetickým útokom na IT infraštruktúru.

Takýto útok by mohol oddialiť vyhlásenie predbežných výsledkov volieb, a preto je veľmi dôležité, aby bola zaručená bezpečnosť používaných systémov. Konečný volebný výsledok, ktorý je kľúčový pre zloženie nového Bundestagu, sa zvyčajne zverejňuje približne tri týždne po voľbách.

Frankfurtské mediálne právne dni celkovo poukázali na súčasné výzvy a právny rámec, ktorým musia novinári a mediálne spoločnosti čeliť v súvislosti s voľbami a s nimi spojenými dezinformáciami. Dialóg o serióznom spravodajstve je naďalej nevyhnutný na posilnenie dôvery v médiá a na zabránenie možnej manipulácii.

Viac informácií o právnych aspektoch dezinformácií a volebného spravodajstva nájdete v správach na adrese europa-uni.de a bundeswahlleiterin.de.