Nový Blízky východ? Netanjahu sa usiluje o mierovú zmluvu so Sýriou!

Nový Blízky východ? Netanjahu sa usiluje o mierovú zmluvu so Sýriou!

Prof. Dr. Gencer Özcan pôsobil ako hosťujúci profesor Aziza Nesina na Viadrine v letnom semestri 2025. Vyučoval kurz Current Issues in the Middle East, ktorý skúma politický vývoj v tomto konfliktom sužovanom regióne. Özcan, ktorý študoval na Fakulte politických vied na Ankarskej univerzite a získal doktorát na Univerzite Boğaziçi, je členom Fakulty medzinárodných vzťahov Istanbul Bilgi University od roku 2009. Jeho odbornosť zahŕňa politické dejiny Turecka, rozhodovacie procesy v zahraničnej a bezpečnostnej politike, ako aj tureckú politiku voči Blízkemu východu a vzťahy s Izraelom, ako napr. europa-uni.de nahlásené.

Kurz priťahuje rôznorodú skupinu zahraničných študentov a podporuje motivujúcu atmosféru seminára. Hlavným cieľom je ukotviť súčasný vývoj na Blízkom východe v historickom kontexte. Témy ako Arabská jar, vzostup Islamského štátu a udalosti od 7. októbra 2023 v Gaze a Izraeli sú pokryté. Özcan zdôrazňuje dôležitosť humanitárnej perspektívy pri diskusiách o citlivých otázkach a analyzuje dedičstvo arabských povstaní. Podľa Özcana tieto povstania vytvorili prostredie pre medzinárodnú intervenciu a neviedli k demokratickej transformácii regiónu.

Úloha Abrahámových dohôd

Ústredným prvkom v Özcanovej diskusii je „Pax Abrahamica“, nový regionálny poriadok, ktorý vzišiel z Abrahámskych dohôd z roku 2020. Tieto dohody prispeli k nádeji Izraela na rozšírenie spolupráce s arabskými štátmi, najmä po skončení vojny proti Iránu. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyjadril zmierlivé tóny a zdôraznil, že nastal čas mieru. Médiá informujú o možnom veľkom mierovom pláne na Blízkom východe, ktorý by sa mohol čoskoro dohodnúť, pričom dohoda so Sýriou je tesne pred podpisom, ako napr. nzz.ch nahlásené.

V Tel Avive plagáty so sloganom „Je čas na nový Blízky východ“ propagujú rozšírenie týchto dohôd. Netanjahu plánuje rokovať o obnove Sýrie s bývalým vodcom sýrskych povstalcov Ahmedom al-Sharaa. V Libanone však existuje odpor voči nadiktovanému mieru, zatiaľ čo Saudská Arábia pod vedením korunného princa Mohammeda bin Salmana vyjadruje záujem o normalizáciu, ale na oplátku požaduje palestínsky štát v rámci hraníc z roku 1967.

Kritika politickej rétoriky

Özcan poznamenáva, že európski študenti sú pri diskusiách o otázkach Blízkeho východu často kritickejší a lepšie informovaní ako mainstreamové médiá. Kým Netanjahu požiadavku na palestínsky štát odmieta, jeho koaliční partneri majú na programe dvojštátne riešenie. Minister financií Bezalel Smotrich zdôrazňuje, že mierová dohoda je možná len s krajinami, ktoré nepodporujú palestínsky štát. Táto politická dynamika vyvoláva otázky o budúcich krokoch izraelskej vlády a potenciáli pre mier na Blízkom východe.

Celkovo Özcanov učiteľský prístup a vývoj na Blízkom východe ilustrujú zložité geopolitické napätie a potrebu porozumieť mu v kontexte histórie. Súčasné udalosti okolo Abrahámskych dohôd by mohli byť kľúčové pre budúcu stabilitu v regióne.