Víťaz ceny Szangolies: Nové perspektívy ochrany druhov!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Leonna Szangolies z Potsdamskej univerzity získa Eltonovu cenu 2024 za výskum biodiverzity v roztrieštených krajinách.

Leonna Szangolies von der Universität Potsdam erhält den Elton-Preis 2024 für ihre Forschung zur Biodiversität in fragmentierten Landschaften.
Leonna Szangolies z Potsdamskej univerzity získa Eltonovu cenu 2024 za výskum biodiverzity v roztrieštených krajinách.

Víťaz ceny Szangolies: Nové perspektívy ochrany druhov!

Dňa 28. apríla 2025 bola Leonna Szangolies, mladá vedkyňa na Univerzite v Postupime, ocenená prestížnou Eltonovou cenou za rok 2024 od “Journal of Animal Ecology”. Jej výskum osvetľuje komplexné vzťahy medzi pohybom, metabolizmom a biodiverzitou v členitých krajinách. Cieľom ich štúdie je zlepšiť pochopenie koexistencie druhov, keďže svet čelí významným environmentálnym zmenám. Pomocou individuálneho modelu Szangolies simuloval spoločenstvá druhov, pričom zohľadnil pohybové správanie a energetický metabolizmus.

Výsledky ich výskumu ukazujú, že energetická bilancia a koexistencia druhov spolu súvisia. Szangolies zistil, že najvyššia diverzita a koexistencia boli pozorované, keď bola fragmentácia biotopov mierna, čím sa pripravila pôda pre nové, praktické stratégie ochrany. Vyjadrila radosť z ocenenia, ktoré sa zhodovalo s ukončením jej doktorandskej práce. Szangolies má bakalársky titul z biomatematiky a magisterský titul z ekológie, evolúcie a ochrany prírody na Univerzite v Postupime.

Prepojenie výskumu a praxe

Szangoliesova práca bude dôležitá nielen pre teoretickú ekológiu, ale aj pre praktickú realizáciu v ochrane prírody. Vývojári stratégií ochrany môžu využiť svoje zistenia na nájdenie trvalo udržateľných riešení na zachovanie biodiverzity v fragmentovaných biotopoch. Tento aspekt sa stáva obzvlášť dôležitým, pretože súčasný výskum ukazuje, že strata biotopov a fragmentácia môžu výrazne znížiť biodiverzitu.

Nová štúdia pod vedením Michiganskej univerzity, Nemeckého centra pre integrovaný výskum biodiverzity a Univerzity Martina Luthera Halle-Wittenberg naznačuje, že veľké, nenarušené krajiny slúžia biodiverzite celkovo lepšie ako fragmentované oblasti. Táto štúdia, publikovaná v časopise Nature, skúma 4 006 druhov na 37 miestach po celom svete a ukazuje, že fragmentovaná krajina hostí v priemere o 13,6 % menej druhov v malom rozsahu biotopov a o 12,1 % menej v krajinnom meradle.

Debata o fragmentácii biotopov

V diskusii o ekológii panuje nezhoda o tom, či by sa mali lepšie chrániť veľké, malé, fragmentované oblasti alebo väčšie, súvislé krajiny. Zatiaľ čo ekológovia súhlasia s tým, že strata biotopov a fragmentácia majú negatívny vplyv na biodiverzitu, výsledky štúdie ukazujú, že v fragmentovaných oblastiach prežívajú najmä všeobecní ľudia. Tieto informácie sú kľúčové pre budúce smerovanie stratégií ochrany.

Štúdia ukazuje, že nárast beta diverzity vo fragmentovaných krajinách nekompenzuje stratu druhovej diverzity na úrovni krajiny. Gonçalves-Souza, spoluautor štúdie, vyzýva ochranársku komunitu, aby sa zamerala na obnovu lesov a nehádala sa len o fragmentácii biotopov. Opakovaná ochrana prirodzených biotopov by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri udržiavaní globálnej biodiverzity z dlhodobého hľadiska.

Stručne povedané, Szangoliesov výskum aj nedávne štúdie o fragmentácii biotopov poskytujú cenné poznatky pre ochranu. V čase, keď je ochrana biodiverzity najvyššou prioritou, je nevyhnutné vyvinúť a implementovať vhodné stratégie na ochranu a obnovu zostávajúcich biotopov udržateľným spôsobom.