Revolučný krvný test: včasné zistenie inzulínovej rezistencie v mozgu!

Revolučný krvný test: včasné zistenie inzulínovej rezistencie v mozgu!

Vedci z nemeckého centra pre výskum diabetu (DZD) urobili revolučný pokrok v identifikácii inzulínovej rezistencie v mozgu. Tieto nedávne objavy uverejnené v časopise Veda Translačná medicína, poukazujú na nové epigenetické markery, ktoré sa dajú zistiť jednoduchým krvným testom. Tento inovatívny prístup by mohol spôsobiť revolúciu vo včasnom rozpoznaní nielen cukrovky 2. typu, ale aj Alzheimerovej choroby.

Inzulínová rezistencia je stav, ktorý nie je spojený len s cukrovkou 2. typu, ale môže sa vyskytnúť aj pri cukrovke 1. typu. Pri cukrovke 1. typu pacienti často vyžadujú vyššie dávky inzulínu na kontrolu hladiny cukru v krvi, čo môže viesť k zvýšeným koncentráciám glukózy v krvi. Odhady ukazujú, že jeden z desiatich ľudí s diabetom 1. typu je ovplyvnený inzulínovou rezistenciou, známou aj ako dvojitá cukrovka.

Nové epigenetické markery

Štúdia identifikovala ohromujúcich 540 miest CpG charakterizovaných zmenenými metylačnými vzormi, ktoré môžu pomôcť rozlíšiť medzi ľuďmi s inzulínovou rezistenciou v mozgu a bez nej. Vysokú presnosť výsledkov, ktorá sa pohybuje medzi 83 a 94 percentami, potvrdili dve nezávislé kohorty s 33 a 24 účastníkmi. Okrem toho existovala korelácia medzi metyláciou krvi a mozgu pre 98 identifikovaných miest CpG.

Gény umiestnené na týchto miestach CpG hrajú kľúčovú úlohu vo vývoji neurónov, tvorbe synapsií a prenose signálu. Tieto epigenetické markery by mohli slúžiť ako cenný skríningový nástroj na včasnú identifikáciu rizikových pacientov. Cieľom výskumnej skupiny je štandardizovaný testovací panel pozostávajúci z týchto 540 markerov.

Jednoduchý krvný test na včasné zistenie

Schopnosť odhaliť inzulínovú rezistenciu v mozgu jednoduchým krvným testom by bola významným pokrokom. Doteraz bola detekcia časovo a nákladovo náročná, pretože neexistovali žiadne spoľahlivé biomarkery. Získané poznatky by mohli pomôcť vypracovať cielené liečebné stratégie a iniciovať preventívne opatrenia, ktoré môžu znížiť výskyt cukrovky 2. typu a Alzheimerovej choroby.

Zostáva však nejasné, či sa tieto epigenetické podpisy môžu použiť aj na včasnú detekciu neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova choroba. Budúce štúdie by mali túto otázku objasniť. Výskumný tím už má plány na ďalšie spresnenie objavu a jeho sprístupnenie pre klinické použitie.

Inzulín hrá ústrednú úlohu v metabolizme a má dôležité účinky na kognitívne funkcie, reguláciu chuti do jedla a energetickú rovnováhu. Vyššie úrovne inzulínovej rezistencie môžu mať preto vážne zdravotné následky vrátane obezity a Alzheimerovej choroby, čo podčiarkuje dôležitosť tohto výskumu nielen na individuálnej, ale aj celospoločenskej úrovni.

Stručne povedané, objavy DZD predstavujú sľubný krok k lepšiemu včasnému rozpoznaniu a liečbe ochorení súvisiacich s inzulínom. Ďalekosiahly vplyv na zdravotnú starostlivosť a možnosti liečby by mohol byť významný a mal by sa v nadchádzajúcich rokoch dôkladne monitorovať. Pre ľudí s cukrovkou, či už typu 1 alebo typu 2, to predstavuje nádej na zlepšenie kvality života a zdravotnej starostlivosti.