Prísnejšie hraničné kontroly: Čo znamená budúcnosť pre migrantov!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Európska univerzita Viadrina bude 17. júla diskutovať o právnych a humanitárnych výzvach na nemecko-poľskej hranici.

Am 17. Juli diskutiert die Europa-Universität Viadrina über die rechtlichen und humanitären Herausforderungen an der deutsch-polnischen Grenze.
Európska univerzita Viadrina bude 17. júla diskutovať o právnych a humanitárnych výzvach na nemecko-poľskej hranici.

Prísnejšie hraničné kontroly: Čo znamená budúcnosť pre migrantov!

V súčasnosti sa pozornosť sústreďuje na vývoj na vonkajších hraniciach Nemecka, najmä pokiaľ ide o kontroly medzi Nemeckom a Poľskom. Nemecko od jesene 2023 rozšírilo kontroly na svojich vonkajších hraniciach. Osobitná pozornosť sa venuje pohraničnému regiónu medzi Frankfurtom (Oderou) a Słubicami. Berlínsky správny súd 4. júla 2025 rozhodol, že odmietnutie troch utečencov na tejto hranici bolo nezákonné. To vyvoláva otázky o udržateľnosti a zákonnosti súčasných hraničných kontrol, ktoré federálna vláda nariadila v boji proti nelegálnej migrácii.

Poľská vláda okrem existujúcich kontrol oznámila, že od 7. júla 2025 zavedie vlastné prísnejšie hraničné kontroly. Opatrenia sú zamerané predovšetkým na obmedzenie toku migrantov. Poľský premiér Donald Tusk po zasadnutí vlády zdôraznil, že tieto rozhodnutia budú mať hlboké dôsledky pre slobodu pohybu ľudí. Stacionárne kontroly ľudí na vnútorných hraniciach v schengenskom priestore sú zvyčajne nezvyčajné, a preto sa o tomto novom vývoji kriticky diskutuje.

Panelová diskusia o hraničnej politike

V rámci debaty o hraničných kontrolách organizuje Európska univerzita Viadrina Frankfurt 17. júla o 18:15 panelovú diskusiu. Toto podujatie je venované právnym, politickým a humanitárnym výzvam hraničných kontrol. Diskusia bude prebiehať buď v senátnej sále Viadrina alebo v priamom prenose.

Hostia panelu, vrátane Dr. Marcusa Englera a Ley Christinckovej z nemeckého Centra pre výskum integrácie a migrácie (DeZIM), ako aj Dr. Norberta Cyrusa z Viadrina Center B/ORDERS IN MOTION, budú analyzovať vývoj na nemecko-poľskej hranici s ohľadom na právny štát a vzťahy. To zahŕňa preskúmanie účinnosti kontrol na vnútorných hraniciach pri znižovaní nelegálnych vstupov a pašovania.

Diskusia osvetlí aj negatívne dopady na prihraničný región, ochranu utečencov a vzťahy medzi Nemeckom a Poľskom. Podujatie bude moderovať Prof. Dr. Kira Kosnick, ktorá pôsobí aj v Centre Viadrina B/ORDERS IN MOTION a je podporovaná European Reform University Alliance (ERUA) a Viadrina Institute for European Studies (IFES).

Reakcie a politické implikácie

Federálna vláda rozšírila hraničné kontroly, čo spôsobuje kontroverzie v politickom prostredí. Kancelár Friedrich Merz z CDU potvrdil úzku výmenu názorov s poľskou vládou a dal jasne najavo, že do Poľska nedôjde k návratu žiadateľov o azyl, ktorí prišli do Nemecka. V politickej diskusii niektorí, ako napríklad Sonja Eichwede (SPD), zastávajú názor, že kontroly predstavujú narušenie slobody pohybu v schengenskom priestore.

Bavorský premiér Markus Söder (CSU) mal pochopenie pre poľské kontroly. Na druhej strane, Knut Abraham (CDU), federálny vládny komisár pre Poľsko, varoval pred trvalými hraničnými kontrolami, pretože tie by mohli mať negatívny vplyv na slobodu pohybu po Európe. Zelení tiež vinia spolkového ministra vnútra Alexandra Dobrindta (CSU) za „domino efekt“, ktorý spustila prísnejšia migračná politika.

Opatrenia vlád nie sú izolované; sú súčasťou širšej stratégie EÚ zameranej na zlepšenie riadenia migrácie a zabezpečenie vonkajších hraníc. V roku 2015 bolo na vonkajších hraniciach EÚ zaznamenaných 1,83 milióna nelegálnych prekročení hraníc, čím sa zvýšilo povedomie o potrebe zvýšenia hraničných kontrol. Nový fond integrovaného riadenia hraníc (IBMF) s rozpočtom 9,88 miliardy eur má zvýšiť kapacity členských štátov v oblasti riadenia hraníc a zabezpečiť základné práva, najmä pre zraniteľné skupiny.

Zavedením kontrol osôb bez cestovania prostredníctvom plánovaného Európskeho systému cestovných informácií a povolení (ETIAS), ktorý by mal byť funkčný do polovice roku 2025, sa zameranie na zabezpečenie vonkajších hraníc ešte zvýši. Tento vývoj ukazuje, že otázka migrácie a jej kontroly je v Európe stále veľmi výbušná, a preto sú nadchádzajúce diskusie ešte relevantnejšie.