Colné vojny a ich dôsledky: Odborníci diskutujú o otázkach globálneho obchodu

Colné vojny a ich dôsledky: Odborníci diskutujú o otázkach globálneho obchodu

Dňa 18. júna 2025 sa v miestnosti 102 v budove Gräfin Dönhoff na Europaplatz 1 o 13:00 uskutoční podujatie „Present Analysis at Lunchtime“. Moderuje Dr. Sonja Priebus a ponúka hĺbkovú analýzu súčasných výziev v medzinárodnom obchode v rámci témy "Globálna obchodná vojna? Medzinárodná politika a kapitalizmus v kríze".

Na tomto podujatí vystúpia prof. Dr. Jürgen Neyer, odborník na európsku a medzinárodnú politiku, a prof. Dr. Sascha Münnich, ktorý sa špecializuje na sociológiu ekonómie. Diskusia sa bude týkať rôznych aspektov súčasného obchodného prostredia vrátane colných vojen a rastúceho protekcionizmu, ktorý sa prejavuje najmä medzi USA, Čínou a EÚ. Tento vývoj má ďalekosiahle politické a sociálno-ekonomické rozmery, ktoré sú dôležité aj pre národnú hospodársku a obchodnú politiku.

Protekcionizmus a jeho účinky

V posledných rokoch bol svet svedkom znepokojujúceho trendu smerom k protekcionizmu. Jürgen Matthes z Nemeckého ekonomického inštitútu poznamenáva, že tento trend nabral na intenzite od finančnej krízy v rokoch 2008/2009. Zatiaľ čo od 50. rokov boli clá postupne znižované, vláda USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa iniciovala proces zvrátenia, ktorý clá opäť zvyšuje. Tento prístup nielenže naštrbil obchodné vzťahy medzi rôznymi krajinami, ale má tiež významný vplyv na globálne výrobné siete a hodnotové reťazce.

Globálny obchodný poriadok, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, mal za cieľ znížiť clá a vyhnúť sa nerovnosti. Svetová obchodná organizácia (WTO), založená v roku 1994, vidí svoje poslanie v podpore liberalizácie svetového obchodu, no nemá žiadnu kontrolu nad uvalením ciel. Podľa pravidiel WTO sa clá môžu zvyšovať len v prípadoch ohrozenia národnej bezpečnosti.

Vplyv ciel na svetovú ekonomiku

Situáciu ďalej komplikuje skutočnosť, že väčšie krajiny vo všeobecnosti lepšie zvládajú colné spory ako menšie. Hoci clá tradične slúžia na ochranu domácich dodávateľov a vytvárajú príjmy pre štáty, môžu viesť aj k vyšším spotrebiteľským cenám a narúšať dodávateľské reťazce. Ekonómovia varujú, že tieto opatrenia často vyvolávajú spätnú reakciu, ktorá môže skončiť obchodnými vojnami.

Rozvíjajúce sa ekonomiky začali čoraz viac uvalovať clá a vzďaľovať sa od voľného obchodu. Vstup Číny do WTO v roku 2001 viedol k tomu, že sa krajina etablovala ako „pracovný stôl sveta“. Skutočnosť, že obchodná bilancia USA je negatívna, ukazuje, že v tejto oblasti je potrebné konať. Clá by mohli hrať podpornú úlohu vo vybraných odvetviach, ako je napríklad americký solárny priemysel. Koncept „reshoringu“ zdôrazňuje trend vracania priemyselných odvetví späť, ale prichádza s výzvami, najmä kvôli zložitým globálnym dodávateľským reťazcom.

Na podujatí 18. júna sa bude diskutovať aj o politických konšteláciách, ktoré môžu ovplyvniť súčasnú obchodnú eskaláciu. Ponúka sa aj možnosť zúčastniť sa online, čo umožňuje širšiu účasť na tejto dôležitej téme. Uvidí sa, ako sa bude vyvíjať globálna obchodná vojna a aké riešenia sa nájdu na zmiernenie existujúcich konfliktov.

Ďalšie podrobnosti nájdete v správach z Európska univerzita, Deutschlandfunk a WTO.