Medzinárodná arktická konferencia: Výskumníci sa stretávajú v Brémach!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Medzinárodná arktická konferencia na univerzite v Brémach od 16. do 21. marca 2025: Vedci diskutujú o klimatických zmenách a oceánskom práve.

Internationale Arktistagung an der Universität Bremen vom 16. bis 21. März 2025: Forscher diskutieren Klimawandel und Ozeanrecht.
Medzinárodná arktická konferencia na univerzite v Brémach od 16. do 21. marca 2025: Vedci diskutujú o klimatických zmenách a oceánskom práve.

Medzinárodná arktická konferencia: Výskumníci sa stretávajú v Brémach!

Univerzita v Brémach sa pripravuje na medzinárodnú konferenciu o arktických okrajoch (ICAM), ktorá sa uskutoční od 16. do 21. marca 2025. Na tomto významnom vedeckom fóre, ktoré organizuje Katedra geovied, sa očakáva okolo 130 výskumníkov z rôznych odborov. Cieľom konferencie je propagovať medzinárodnú spoluprácu vo výskume Arktídy riešením nielen geovedných, ale aj spoločenských a politologických tém, ako napr. uni-bremen.de nahlásené.

Otvorenie ICAM sa uskutoční 16. marca senátorkou pre životné prostredie, klímu a vedu Kathrin Moosdorfovou a rektorkou Univerzity v Brémach profesorkou Juttou Güntherovou. Ústredným podujatím konferencie bude verejná večerná prednáška 18. marca o 19:00 hod. Profesor David Cole Mosher z Geological Survey of Canada vystúpi na tému „UNCLOS: Beyond 200 Miles in the Arctic Ocean“. Prednáška sa zaoberá Dohovorom OSN o morskom práve (UNCLOS) a geologicky definovanými nárokmi na využitie v Severnom ľadovom oceáne. Pozoruhodné je najmä to, že prednáška bude prebiehať v angličtine a všetkých záujemcov srdečne pozývame.

Výskum v Arktíde a medzinárodná spolupráca

História polárneho výskumu je úzko spätá s objaviteľskými cestami 19. a 20. storočia. Prvý Medzinárodný polárny rok sa konal v rokoch 1882 až 1883 a organizovalo ho jedenásť európskych krajín a USA. Tento prvý rok položil základ pre budúci výskum a koordinoval medzinárodné vedecké úsilie. Celkovo sa uskutočnili štyri medzinárodné polárne roky, posledný od marca 2007 do marca 2009. Zameranie týchto výskumných projektov je rôznorodé a siaha od klimatológie cez biológiu až po geológiu a spoločenskovedné témy, ako vyplýva z informácií poskytnutých Umweltbundesamt.de sa objaví.

Nemecký výskum v Arktíde je silne ovplyvnený inštitúciami ako Helmholtzovo centrum Alfreda Wegenera pre polárny a morský výskum (AWI) a Federálny inštitút pre geovedy a prírodné zdroje (BGR). Zatiaľ čo AWI prevádzkuje dlhodobé stanice v Arktíde, BGR skúma najmä okrajové oblasti Severného ľadového oceánu s cieľom pracovať na témach, ako je výskum magmatizmu a permafrostu. Na uskutočnenie vedeckých štúdií je nevyhnutná spolupráca so susednými krajinami.

Príprava na budúce výzvy

Vzhľadom na klimatické zmeny, ktoré prinášajú do Arktídy a Antarktídy drastické zmeny, sa výskum stáva čoraz dôležitejším. Extrémne počasie, stúpanie hladiny morí a ďalšie environmentálne problémy ohrozujú nielen ekosystémy, ale aj ekonomiky a blahobyt ľudí na celom svete. Vzhľadom na tieto výzvy je nevyhnutné zvýšiť poznatky o polárnych regiónoch s cieľom vyvinúť stratégie na prispôsobenie a zmiernenie vplyvov. Prípravy na 5. medzinárodný polárny rok 2032-33 už prebiehajú, takže význam vedeckej spolupráce pre budúcnosť nemožno preceňovať. Na tento účel Medzinárodný arktický vedecký výbor (IASC) a Vedecký výbor pre výskum Antarktídy (SCAR) podnikli prvé kroky na odstránenie medzier v poznatkoch, ako je uvedené na scar-iasc.de je popísaný.