Klimatické zmeny ohrozujú arktické ekosystémy: Kelpy v nebezpečenstve!

Klimatické zmeny ohrozujú arktické ekosystémy: Kelpy v nebezpečenstve!

Topenie ľadovcov v arktických fjordoch má výrazný vplyv na morské ekosystémy, najmä na mikrobióm hnedých rias známych ako chaluhy. Aktuálna štúdia výskumníkov na Univerzita v Brémach ako súčasť viacerých projektov EÚ ukazuje, že zmeny spôsobené klimatickými zmenami nielen ohrozujú ekologickú rovnováhu, ale môžu mať aj významné sociálno-ekonomické dôsledky.

Kelpy tvoria husté podmorské lesy a zohrávajú ústrednú úlohu v arktickom pobrežnom ekosystéme. Klimatické zmeny spôsobujú otepľovanie v Arktíde nad celosvetový priemer a urýchľujú topenie snehu, ľadovcov a permafrostu. Výsledná roztopená voda mení parametre vody vo fjordoch vrátane slanosti a dostupnosti svetla.

Zmeny v mikrobióme riasy

Roztopená voda prenáša do vody mikroživiny ako sodík, horčík a draslík, ako aj škodlivé prvky ako kadmium, olovo a ortuť. Prekvapivo, riasy ovplyvnené týmto javom vykazujú o 72 % zvýšený obsah ortuti v porovnaní s menej kontaminovanými riasami. Tieto zmeny vedú aj k ovplyvneniu mikrobiómu riasy, čo môže mať vážne dôsledky na ekologickú funkciu týchto rias.

Zmeny v ekosystéme chaluhy môžu mať kaskádové účinky v celom potravinovom reťazci. Predátori, ktorí sa živia týmito riasami, by mohli zaznamenať znížený rast a reprodukciu, čo by mohlo mať negatívny vplyv na biodiverzitu a stabilitu v arktických vodách. Existuje tiež riziko bioakumulácie škodlivých látok v potravinovom reťazci.

Nové biotopy prostredníctvom topiacich sa ľadovcov

Podobný vývoj možno pozorovať aj v iných regiónoch. Ústup alpských ľadovcov v dôsledku globálneho otepľovania vytvára nové biotopy, ktoré sa často označujú ako priekopnícke biotopy. Tieto oblasti majú vysokú hodnotu pre biodiverzitu vo švajčiarskom alpskom regióne. Prebiehajúci výskumný projekt sa zameriava na mikrobiálnu biodiverzitu v týchto novovytvorených biotopoch a skúma, či je miestna a regionálna biodiverzita ohrozená zmenou klímy.

Ústredná otázka tohto projektu sa týka účinkov topenia ľadovcov a rozmrazovania permafrostu na rôzne organizmy vrátane rastlín, húb, baktérií a vírusov. Štúdium týchto priekopníckych biotopov má zásadný význam pre lepšie pochopenie genetických zmien v biodiverzite a pre rozvoj príkladov udržateľných stratégií na riešenie klimatických vplyvov, ako je napríklad využívanie morskej kultúry chaluhy.

The Petersbergova nadácia zdôrazňuje, že tieto zmeny ponúkajú aj nové príležitosti. Najmä vysoký biosorpčný potenciál chalúh, ktorým sa darí v kontaminovaných vodách, sa považuje za možný spôsob ťažby vzácnych zemín (fytomín) šetrný k životnému prostrediu. Tieto vzácne zeminy sú nevyhnutné pre moderné technológie vrátane obnoviteľnej energie a elektrotechniky.

Napokon objasňujú výsledky štúdie publikované v odbornom časopiseVedecké správy, ďalekosiahle a niekedy nebezpečné účinky zmeny klímy na arktické a alpské ekosystémy a ich biodiverzitu.