Klimatické zmeny: Ako hmyz ukazuje vážnosť situácie!
Alice Claßen, profesorka ekológie zvierat na univerzite v Brémach, skúma klimatické vplyvy na biodiverzitu hmyzu.

Klimatické zmeny: Ako hmyz ukazuje vážnosť situácie!
Profesorka Alice Claßen nastúpila na dôležitú pozíciu na Katedre biológie/chémie na Univerzite v Brémach v januári 2025. Jej výskum sa zameriava na účinky zmeny klímy a využívania pôdy na biodiverzitu, najmä na hmyz. Claßen analyzuje, ako sa mení biodiverzita hmyzu, ktoré faktory ovplyvňujú spoločenstvá druhov a aké sú limity adaptability organizmov. Pozornosť venuje najmä porovnávaniu tropických a miernych ekosystémov.
V miernych oblastiach niektoré druhy hmyzu vykazujú pozitívne reakcie na stúpajúce teploty, zatiaľ čo tropické organizmy už často žijú na svojich tepelných hraniciach. Claßenov výskum skúma, ako spoločenstvá hmyzu a ich ekologické funkcie trpia tlakom stúpajúcich teplôt a stratou útočištných priestorov v dôsledku intenzívnejšieho poľnohospodárstva. Výskum prebieha v tropických oblastiach, najmä vo východnej Afrike a Peru, ako aj v miernom podnebí.
Metódy a ciele výskumu
Claßen používa modernú genetickú analýzu na meranie fyzikálnych vlastností hmyzu a vykonáva laboratórne experimenty. Cieľom jej práce je hlbšie porozumieť vplyvom globálnych environmentálnych zmien na biodiverzitu a zároveň rozvíjať perspektívy opatrení na zachovanie ekosystémov. Naliehavosť tohto výskumu podčiarkuje fakt, že takmer polovicu všetkých opísaných druhov na Zemi tvorí hmyz. Napriek tomu sa ich diverzita a biomasa znižujú, čo má výrazne negatívne dôsledky pre ekosystémy.
Pred súčasnou profesorkou viedla Claßen juniorskú výskumnú skupinu ADAPT, ktorá skúmala zmeny v komunitách vysokohorského hmyzu v národnom parku Berchtesgaden. Doktorát na univerzite vo Würzburgu ju priviedol k účinkom zmeny klímy a využívania pôdy na komunity opeľovačov na Kilimandžáre v Tanzánii.
Globálny problém
Výzvy, ktorým Claßen čelí, nie sú izolované, ale odrážajú globálnu situáciu. Klimatické zmeny ovplyvňujú rastliny, zvieratá a ekosystémy na celom svete, pričom druhy menia svoje biotopy a menia štruktúry ekosystémov. Podľa toho Centrum environmentálneho výskumu (UFZ) Klimatické zmeny sú po zmene využívania pôdy jedným z najdôležitejších faktorov straty biologickej diverzity. Cieľom medzinárodných dohôd, ako je Dohovor o biologickej diverzite (CBD), je znížiť negatívne vplyvy na biodiverzitu a podporiť adaptačné stratégie.
Projekty na ÚFZ skúmajú vplyvy zmeny klímy na oblasti, funkcie a služby ekosystémov vrátane rozsiahlych analýz rizík a experimentov v oblasti reakcie biodiverzity na extrémne klimatické javy. Takýto výskum je nevyhnutný na odvodenie odporúčaní pre koncepcie riadenia a ochrany na európskej a federálnej úrovni.
Ekosystémy a biodiverzita v centre pozornosti
Kľúčový význam majú ďalekosiahle dôsledky zmeny klímy na biodiverzitu, ako sú zmeny teploty, zrážky a výskyt extrémnych poveternostných udalostí. Strata biotopov v dôsledku stúpania hladiny morí a topenia ľadovcov predstavuje hrozbu, rovnako ako meniace sa štruktúry ekosystémov v dôsledku miznutia a pridávania druhov. Tento vývoj má priamy vplyv na dôležité ekosystémové služby, ako je opeľovanie hmyzom.
Obzvlášť ohrozenými oblasťami sú tropické dažďové pralesy a koralové útesy, kde je biodiverzita pod obrovským tlakom. Opatrenia na ochranu biodiverzity sú naliehavo potrebné a mali by zahŕňať medzinárodnú spoluprácu a miestne komunity. Klimatické zmeny si vynucujú prehodnotenie adaptačnej kapacity a zraniteľnosti ekosystémov.
Vzhľadom na tieto výzvy Claßenov výskum zdôrazňuje potrebu posilniť adaptačnú schopnosť druhov a ekosystémov, aby pôsobili proti globálnej strate biodiverzity. Ich práca je súčasťou väčšieho globálneho úsilia o riešenie dôsledkov zmeny klímy a vývoj trvalo udržateľných riešení.
Viac informácií o vplyvoch zmeny klímy na biodiverzitu je dostupných v komplexnej analýze od das-wissen.de nájsť.