Nové chápanie: Takto náš mozog špecificky filtruje informácie!

Nové chápanie: Takto náš mozog špecificky filtruje informácie!

Výskumníci z univerzity v Brémach dosiahli významný pokrok vo výskume mozgu, ktorý poskytuje hlbší pohľad na to, ako ľudský mozog spracováva informácie. Tento objav by mohol mať ďalekosiahle dôsledky pre pochopenie neurologických chorôb, ako je Alzheimerova choroba a ADHD. Výskumníci najmä ukazujú, že čas, v ktorom signál zasiahne nervové bunky, je rozhodujúci pre spôsob spracovania informácií uni-bremen.de nahlásené.

Vedci na čele s Andreasom Kreiterom a Ericom Drebitzom vo svojej štúdii preukázali, že náš mozog špecificky spracováva informácie, keď prichádzajú v špecifických časoch, konkrétne počas krátkych fáz vysokej aktivity nervových buniek. Tento jav sa často popisuje ako efekt koktailovej párty, kedy sa mozog dokáže sústrediť na jediný hlas v hlučnom prostredí. Doteraz však nebolo jasné, ako mozog vyberá a spracováva relevantné informácie. Štúdiom selektívneho vedenia vzruchov u opíc rhesus boli vedci schopní dosiahnuť dômyselné výsledky.

Mechanizmy spracovania informácií

Kľúčovým zistením štúdie je, že prenos informácií v mozgu závisí od načasovania. Neuróny vykazujú aktivitu, ktorá sa strieda v cykloch 10 až 20 milisekúnd, s obdobiami zvýšenej a zníženej vnímavosti. Signál musí prísť presne krátko pred vrcholom aktívnej fázy, aby mal rozhodujúci vplyv na správanie neurónov, zdôrazňuje Dr. Eric Drebitz v r. t-online.de. V rámci svojich experimentov tím zistil, že umelé signály ovplyvňujú aktivitu nervových buniek iba vtedy, ak boli umiestnené v správnom časovom okne - nesprávne časy však viedli k narušeniu spracovania úloh.

Tieto zistenia otvárajú nové pohľady na mechanizmy, ktoré kontrolujú selektivitu pri spracovaní informácií. Štúdia, ktorá bola publikovaná v renomovanom časopise „Nature Communications“, ponúka nielen základné poznatky o fungovaní mozgu, ale aj cenné impulzy pre vývoj presnejších modelov diagnostiky a liečby neurologických ochorení.

Význam pre medicínu a technológiu

Výsledky výskumnej práce majú pre medicínu značný význam. Mohli by pomôcť lepšie pochopiť problémy selektívneho spracovania a ukladania informácií pri chorobách, ako je Alzheimerova choroba a ADHD. Vďaka lepšiemu pochopeniu neurónových mechanizmov je možné vyvinúť nové prístupy na liečbu týchto chorôb. Okrem toho zistenia majú potenciál posunúť vývoj rozhraní mozog-počítač a umelej inteligencie tým, že pomôžu presnejšie pochopiť interakcie v mozgu.

Prebiehajúce výskumné projekty v Inštitúte Ernsta Strüngmanna sa intenzívne zaoberajú otázkami selektivity synchronizačných procesov a funkčnej hierarchie oblastí mozgu. Vďaka novým technikám nahrávania, ktoré ponúkajú vyššie priestorové rozlíšenie, je cieľom ešte lepšie porozumieť aktivite nervových buniek mpg.de načrtnuté.