Digitálne médiá v centre pozornosti: Mládež medzi príležitosťami a nebezpečenstvom!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

UNI Med Hamburg skúma využitie médií: Intervencia znižuje stres a FoMO v dôsledku nadmerného používania smartfónov.

UNI Med Hamburg forscht zur Mediennutzung: Intervention reduziert Stress und FoMO bei übermäßiger Smartphone-Nutzung.
UNI Med Hamburg skúma využitie médií: Intervencia znižuje stres a FoMO v dôsledku nadmerného používania smartfónov.

Digitálne médiá v centre pozornosti: Mládež medzi príležitosťami a nebezpečenstvom!

Digitálne médiá sú v súčasnosti nepostrádateľnými spoločníkmi v každodennom živote, pri školeniach aj v profesionálnom živote. Intenzívne a problematické používanie týchto technológií však môže mať výrazne negatívny vplyv na psychickú pohodu. Vyplýva to z výskumnej práce pod vedením Prof. Dr. Romana Součka z Inštitútu pre empirické sociálne vedy (IESW). Spolu s kolegami vypracoval a vyhodnotil zásah na boj proti problematickému používaniu médií, ktorý má posilniť sebakontrolu používateľov a znížiť strach z premeškania. Štúdia s názvom „Podpora psychologických zdrojov na zvládanie problematického používania médií: Vývoj a vyhodnotenie tréningovej intervencie“ preukázala, že intervencia bola úspešná a prispela k výraznému zníženiu problematického používania médií a zníženiu stresu. Tieto zistenia boli publikované v časopise Správy o počítačoch v ľudskom správaní zverejnené a sú tam voľne prístupné.

Štúdia ukazuje, aké dôležité je nájsť rovnováhu pri práci s digitálnymi médiami. V dnešnom svete, kde sú smartfóny a sociálne médiá všadeprítomné, je používateľská skúsenosť formovaná potrebou sociálnej spolupatričnosti a kontroly nad vlastným životom. To môže viesť používateľov k tomu, aby sa uchýlili k dysfunkčným stratégiám zvládania, aby kompenzovali neistoty života. Výsledky ukazujú, že nadmerné používanie smartfónov môže viesť k problematickému používaniu smartfónov (PSU), ktoré je charakterizované príznakmi ako tolerancia, stiahnutie a medziľudské konflikty. Hoci PSU nie je uznaná ako oficiálna duševná porucha v DSM-5 a ICD-11, jej závažnosť koreluje s negatívnymi výsledkami duševného zdravia, vrátane depresie a úzkosti, ako napr. PMC nahlásené.

Vplyv pandémie COVID-19

Pandémia COVID-19 ďalej zvýšila používanie digitálnych médií. Počas blokád ľudia čoraz viac hľadali spôsoby, ako udržiavať sociálne kontakty. To viedlo nielen k zvýšeniu PSU, ale aj k zvýšeniu negatívnych psychologických účinkov. Štúdia zdôrazňuje, že nízky pocit kontroly je silne spojený s vyššími úrovňami FoMO (Fear of Missing Out) a závažnosťou PSU. Mladí ľudia, ktorí trpia slabým pocitom kontroly, majú tendenciu používať PSU ako stratégiu zvládania. To má vplyv na ich psychickú pohodu. V Nemecku vlastné nahlas PubMed Takmer všetci mladí ľudia majú smartfón, čo zvyšuje riziko problematického používania.

Zvýšené používanie digitálnych médií so sebou prináša aj riziká. O nebezpečenstvách kyberšikany, extrémnych politických názoroch a necenzurovanom obsahu sa čoraz častejšie diskutuje v rodinách a školách. Kyberšikana postihuje približne 5 % detí a mladých ľudí v Nemecku a je úzko spojená s problémami duševného zdravia. Porucha počítačových hier je prvou medzi poruchami používania digitálnych médií, ktoré sú zahrnuté v ICD-11. Toto uznanie zdôrazňuje potrebu vyvinúť stratégie prevencie a liečby pre dospievajúcich založené na dôkazoch. Takéto možnosti však v súčasnosti vo veľkej miere chýbajú.

Záver a výhľad

Výzva propagácie zdravého používania digitálnych médií je jednoznačne prítomná. Je nevyhnutné rozšíriť ponuku na podporu zdravého používania médií a na vyhodnotenie účinnosti týchto programov. Cvičenie, všímavosť a ďalšie aktivity, ktoré podporujú pocit kontroly, by mohli pomôcť znížiť PSU a zlepšiť psychickú pohodu, najmä v náročných časoch. Štúdia Prof. Dr. Součka a jeho kolegov je dôležitým krokom na tejto ceste, ale zároveň poukazuje na naliehavosť ďalšieho výskumu zameraného na vývoj účinných stratégií boja proti problematickému používaniu médií.