Digitálny obrat v pracovnom práve: video rokovania na vzostupe!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Dňa 2. apríla 2025 sa na právnickej fakulte Bucerius konalo významné podujatie o reforme videopojednávania v pracovnom práve.

Am 2. April 2025 fand an der Bucerius Law School eine bedeutende Veranstaltung zur Reform von Videoverhandlungen im Arbeitsrecht statt.
Dňa 2. apríla 2025 sa na právnickej fakulte Bucerius konalo významné podujatie o reforme videopojednávania v pracovnom práve.

Digitálny obrat v pracovnom práve: video rokovania na vzostupe!

Dňa 2. apríla 2025 sa v posluchárni právnickej fakulty Bucerius v Hamburgu uskutočnilo miestne stretnutie Nemeckej asociácie pracovného súdu a Hamburgskej asociácie pre pracovné právo. Pod vedením Prof. Dr. Matthiasa Jacobsa, viceprezidenta Nemeckej asociácie pracovných súdov, sa diskutovalo o ústredných otázkach reformy videopojednávania v konaní na pracovnom súde. Birgit Voß Kühler, predsedníčka hamburského štátneho pracovného súdu a hamburského ústavného súdu, privítala účastníkov pozdravom.

Súčasťou podujatia bolo niekoľko prednášok od odborníkov, ktorí vyzdvihli rôzne aspekty video rokovaní. Dr. Johannes Bader, predsedajúci sudca v MAS Bádensko-Württembersko, hovoril o potrebe zlepšiť technické požiadavky na video vypočutia. Zdôraznil, že tieto sú teraz neoddeliteľnou súčasťou procesu, ale mnohé technické a právne požiadavky sú stále nedostatočné. Rozhodujúca je najmä digitálna kompetencia sudcov a štandardizácia technického vybavenia, keďže nemožno predvídať úplné nahradenie osobných pojednávaní.

Prehľad video rokovaní

Ďalšia prednáška súkromnej lektorky Dr. Susanne Schmittat z Univerzity Johannesa Keplera v Linzi sa zaoberala právno-psychologickými zisteniami na videopojednávaniach. Vysvetlila, že videotechnológia ovplyvňuje súdnu komunikáciu, ale poznamenala, že sú potrebné jasné usmernenia. Tie by mali zabezpečiť, aby sa so všetkými stranami zapojenými do procesu zaobchádzalo rovnako, pričom sa zároveň musia zlepšiť technické normy.

Dr. Stefan Witschen z Kolínskej univerzity vo svojej prednáške diskutoval o témach autonómie kolektívneho vyjednávania a rovnakého zaobchádzania v kontexte aktuálneho rozhodnutia Spolkového ústavného súdu o kolektívne dohodnutých príplatkoch za nočnú prácu. Vyzval na väčšiu zdržanlivosť zo strany pracovných súdov pri kontrole kolektívnych zmlúv a zdôraznil požiadavky na zdôvodnenie nerovnakého zaobchádzania.

Pokrok od reformy

Stredobodom diskusie bola reforma používania videokonferencií v súdnom konaní, ktorá nadobudla účinnosť 19. júla 2024. Reformovala sa tým pracovné právo a vytvorila sa nezávislá úprava pre videokonferencie s § 50a ArbGG. Tieto možnosti boli ustanovené už v Občianskom súdnom poriadku, ale využívali sa len zriedka. law-school.de uvádza, že pandémia Covid-19 viedla k nárastu využívania video vypočutí, čo zdôraznilo úpravu procesno-právneho základu.

Novozavedené predpisy umožňujú uskutočniť videopojednávanie, ak je prítomný aspoň jeden účastník konania prostredníctvom obrazového a zvukového prenosu. Sudca môže udeliť povolenie na videopojednávanie podľa vlastného uváženia a musí uviesť dôvody odmietnutia. Toto akceptovanie video vypočutí vyžaduje, aby boli strany informované o začiatku a konci záznamu a že súkromné ​​záznamy nie sú povolené. Okrem toho je teraz možné vykonávať digitálne dôkazy, pričom svedkov je možné vypočuť aj prostredníctvom videa.

Napriek pokroku existujú obavy z jeho praktického využitia. Pracovní právnici naliehajú, aby sa zaviedli organizačné opatrenia na lepšie vytvorenie video rokovaní. Zatiaľ čo mnohí právnici podporujú väčšiu digitalizáciu postupov, pretrvávajú nezhody v súvislosti s úpravami zákona o pracovnom čase, najmä pokiaľ ide o home office a flexibilný pracovný čas, ako vidno z diskusií.

Konferencia sa skončila spoločenským stretnutím, kde účastníci mohli pokračovať v diskusii o témach nastolených pri praclíkoch a víne. Bolo to cenným prínosom pre budúcnosť video rokovaní v pracovnom práve, aj keď perspektíva nevyhnutných reforiem zostáva.