Čas krízy pre sociálnu demokraciu: Ako Európa bráni svoje hodnoty!

Čas krízy pre sociálnu demokraciu: Ako Európa bráni svoje hodnoty!

Sociálna demokracia v Európe čelí vážnym výzvam, ako ukazujú nedávne udalosti a diskusie. Dňa 5. februára 2025 sa v rámci Všeobecného štúdia na Bucerius Law School uskutočnila dôležitá debata, ktorej sa zúčastnili významní odborníci. Účastníci dali jasne najavo, že sociálni demokrati sú pod tlakom. Výzvy zahŕňajú nielen stratu hlasov, ale aj populistickú súťaž pravice aj ľavice v politike, ako aj ďalekosiahle spoločenské zmeny. Cieľ? Vývoj smerom k novému, udržateľnému profilu sociálnodemokratických strán v Európe.

Podujatie moderovala Vivien Leue, novinárka, ktorá pracuje okrem iného pre Deutschlandfunk. Diskutujúci boli Pauline Fröhlich, zástupkyňa výkonného riaditeľa think-tanku Das Progressive Zentrum a prof. Dr. Tarik Abou-Chadi, politológ z Oxfordskej univerzity. Prítomný bol aj Dr. Linus Westheuser, výskumník z Humboldtovej univerzity v Berlíne a spoluautor knihy „Trigger Points“. Toto kolo ponúklo hlboký pohľad na súčasné krízy v sociálnej demokracii.

Výzvy pre demokraciu

Krízová situácia nie je ojedinelá. Podľa zistení CORDIS má pandémia COVID-19 významný vplyv na demokratické spoločnosti. Okrem globálnej zdravotnej krízy je v hre aj spoľahlivosť informácií a stabilita demokratických inštitúcií. Populistické hnutia a protieurópske nálady sa v turbulentnom desaťročí výrazne zvýšili, čo formuje politický diskurz v Európe.

V poslednej dobe sa zvýšil počet protestov proti problémom ako rasizmus a ekonomická nerovnosť. K hospodárskym ťažkostiam prispievajú aj pretrvávajúce dôsledky finančnej krízy z roku 2008. Tieto úsporné opatrenia viedli nielen k hospodárskej, ale aj sociálnej kríze, ktorá ešte viac podkopala dôveru v štátne inštitúcie. Migračná kríza v roku 2015 ešte viac zvýšila nespokojnosť so spravodlivosťou a kultúrnou integráciou.

Technologické a sociálne zmeny

Ďalším faktorom spochybňujúcim demokraciu v Európe sú technologické zmeny, najmä prostredníctvom sociálnych médií. Tie nielenže zmenili spôsob, akým sa občania podieľajú na demokracii, ale prispeli aj k šíreniu dezinformácií a falošných správ, čím sa podkopali základy liberálnej demokracie. Rozšírenie digitálnej infraštruktúry sa považovalo za nevyhnutné na riešenie týchto výziev.

Kríza spôsobená ochorením COVID-19 priniesla obmedzenia slobody pohybu, slobody zhromažďovania a demonštrácií a oneskorenia vo volebných procesoch. Existujú však aj svetlé body: vakcinačné programy ponúkajú záblesk návratu k normálu, zatiaľ čo balík opatrení EÚ na obnovu má za cieľ podporiť zelený a digitálny prechod. Tieto opatrenia možno považovať za kroky k oživeniu európskej demokracie a jej základných hodnôt.

Napriek tomu je jasné, že v dohľade nie sú jednoduché riešenia výziev, ktorým čelí európska demokracia. Reakcie na ekonomické a sociálne núdzové situácie, ktoré pandémia zhoršila, budú do značnej miery určovať smerovanie liberálnej demokracie v 21. storočí. Konferencia o budúcnosti Európy poskytne občanom možnosť vyjadriť sa k činnosti EÚ. Výskumné projekty podporované z programov EÚ Horizont 2020 a Horizont Európa sa zaoberajú témami ako ekonomická neistota, kultúrna a sociálna integrácia a radikalizácia v Európe.

Stručne povedané, sociálna demokracia v Európe funguje v čase hlbokých zmien a výziev. Zistenia z diskusného podujatia a prebiehajúceho výskumu ilustrujú, že je potrebné preskupenie, aby sme mohli brániť základné hodnoty demokracie a nasmerovať nás k pozitívnej budúcnosti. Aktívne riešenie týchto otázok bude kľúčové pre posilnenie demokracie v Európe.