Pravicový populizmus na vzostupe: Prečo sa centrum potáca

Pravicový populizmus na vzostupe: Prečo sa centrum potáca

9. marca 2025 sa politická krajina v Nemecku a Európe posunula ďalej. Nová štúdia z univerzity v Mannheime vrhá svetlo na vývoj od konca 70. rokov minulého storočia. Ukazuje, že pokus centristických politikov priblížiť sa k pravicovo-populistickým pozíciám často neprináša očakávané zisky voličov. Namiesto toho majú voliči tendenciu zostať lojálni k „originálom“, ako je AfD. Prijatím pravicovo-populistickej rétoriky riskujú konzervatívne strany stratu voličov v prospech AfD, čo je znepokojujúci trend.

Najmä dlhodobá diskusia o migrácii spôsobila, že politici ako Olaf Scholz a Friedrich Merz smerovali viac k pravicovým pozíciám. Merz veril, že dokáže získať späť voličov od AfD, ale jeho taktika zlyhala, čo ho aj časti CDU dostalo pod tlak. Angela Merkelová vyjadrila obavy, že Merzova dlhodobá stratégia je neudržateľná.

Pravicový populizmus v európskom kontexte

Trend k normalizácii pravicovo-populistických strán od 80. rokov nie je len nemeckým fenoménom. Podobný vývoj možno pozorovať aj v iných európskych krajinách. V Rakúsku získala FPÖ pod vedením Herberta Kickla 28,85 % hlasov vo voľbách do Národnej rady v roku 2024 a je teraz najsilnejšou silou. Aj v Nemecku dosiahla AfD v roku 2014 v miestnych a celoštátnych voľbách až 30 % hlasov, najmä v spolkových krajinách Sasko a Durínsko. Prognózy naznačujú, že vo federálnych voľbách v roku 2025 by mohla potenciálne dosiahnuť 20 %.

Tento vývoj je v súlade so širšou analýzou v Európe, kde pravicové strany získali vplyv v mnohých krajinách. Talianska premiérka Giorgia Meloni a jej konzervatívna aliancia majú silné zastúpenie na politickej scéne, zatiaľ čo Marine Le Penová naďalej dominuje diskusii o migrácii vo Francúzsku. Vzostup pravicovo-populistických strán je často charakterizovaný protidemokratickými a rasistickými odpormi a využíva krízové ​​situácie, ako je pandémia koróny a vojna na Ukrajine.

Sociálny vplyv a odpor

Nadácia Hansa Böcklera upozorňuje, že antidemokratické postoje sa nenachádzajú len na okraji spoločnosti, ale sú rozšírené aj v jej centre. Nespokojnosť so spoločenskými pomermi, umocnená koronakrízou, zohráva rozhodujúcu úlohu v náchylnosti k pravicovo-populistickým ideológiám. 61 % voličov AfD súhlasí s konšpiračnými mýtmi o pandémii a vykazuje paralely s podobnými tendenciami v kontexte ukrajinskej vojny.

Aktívna občianska spoločnosť má však potenciál pôsobiť proti pravicovému trendu. Po hlasovaniach vyšli státisíce do ulíc, aby protestovali proti normalizačným právam. Silný záväzok zo strany odborov by tiež mohol pomôcť pri znižovaní protidemokratických postojov v spoločnosti.

V súhrne možno povedať, že normalizácia pravicového populizmu v Nemecku a Európe odhaľuje hlbšie sociálne deformácie. Politické inštitúcie čelia výzve, ako znovu získať dôveru obyvateľstva, pričom diskusia o migrácii, sociálnej nerovnosti a kríze demokratických hodnôt je naliehavejšia ako kedykoľvek predtým. Viac ako kedykoľvek predtým je dôležité pochopiť príčiny vzostupu pravicovo-populistických strán a vyvinúť účinné protistratégie.

Leuphana uvádza, že... | Böcklerova nadácia analyzuje antidemokratické postoje... | Deutschlandfunk sleduje medzinárodné trendy...