Posilnila sa autonómia kolektívneho vyjednávania: jednotne sa zvýšili príplatky za nočnú prácu!

Posilnila sa autonómia kolektívneho vyjednávania: jednotne sa zvýšili príplatky za nočnú prácu!

Spolkový ústavný súd 10. apríla 2025 v prelomovom rozhodnutí jasne uviedol, že strany kolektívneho vyjednávania sú viazané všeobecným princípom rovnosti základného zákona. Toto rozhodnutie sa dotýka najmä predpisov o príplatkoch za nočnú prácu a mohlo by mať ďalekosiahle dôsledky pre autonómiu kolektívneho vyjednávania. Súd rozhodol, že so všetkými zamestnancami sa musí zaobchádzať rovnako, pokiaľ neexistujú objektívne dôvody na nerovnaké zaobchádzanie. Rozlišovanie medzi rôznymi príplatkami vo výške 25 % pre pravidelne pracujúcich zamestnancov v nočných zmenách a 50 % pre nepravidelne pracujúcich zamestnancov bolo považované za neprípustné, pretože na toto rozlišovanie nebol objektívny dôvod.

Zamestnávatelia v konaní zakročili proti rozsudku Spolkového pracovného súdu, ktorý nariadil úpravu príplatkov. To stanovilo 50 % príplatok pre všetkých nočných pracovníkov a odvolalo sa na článok 3 ods. 1 základného zákona, ktorý nielen odkazuje na práva zamestnancov, ale aj jasnejšie definuje príplatky, ktoré sa majú priznať. Zamestnávatelia podali ústavné sťažnosti s odvolaním sa na článok 9 ods. 3 základného zákona, ktorý chráni slobodu združovania. Napriek tomu Spolkový ústavný súd konštatoval, že záväzok strán kolektívneho vyjednávania dodržiavať zásadu rovnosti je nedotknuteľný.

Autonómia kolektívneho vyjednávania a princíp rovnosti

Rozsudok má jasnú a priamu súvislosť s autonómiou kolektívneho vyjednávania. Sudcovia rozhodli, že strany kolektívneho vyjednávania majú „primárnu nápravnú právomoc“ na nápravu neodôvodneného nerovnakého zaobchádzania. To znamená, že súdy môžu zasiahnuť, ale iba v prípade, ak si strany kolektívneho vyjednávania neplnia svoje povinnosti. Pri revízii predpisov zostáva nejasné, ako budú pracovné súdy reagovať, ak strany kolektívneho vyjednávania nevykonajú nápravu. Relevantnosť tohto rozsudku presahuje rámec tu diskutovaného konania a môže mať vplyv aj na veľký počet iných kolektívnych zmlúv a ich bonusových pravidiel.

Ústavné sťažnosti podané profesormi a právnikmi ako Prof. Dr. Jacobs a Prof. Dr. Malorny mali viac ako 35 000 strán a stanovovali závažnosť tohto problému. Presný vplyv rozhodnutia na existujúce kolektívne zmluvy a budúcu judikatúru sa ešte len uvidí, najmä pokiaľ ide o požiadavky Európskeho súdneho dvora na antidiskriminačné právo.

Judikatúra a kolektívna zmluva

Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vychádza z predchádzajúceho právneho rámca, ktorý považuje kolektívne zmluvy za ústredné pramene práva v pracovnom práve. Tieto zmluvy upravujú práva a povinnosti strán kolektívneho vyjednávania a tretích osôb a majú zmluvné právo aj normatívne zameranie. Štandardizácia stranami kolektívneho vyjednávania prebieha v súlade so zásadou rovnosti, čo si vyžaduje ďalšie objasnenie v súčasnej judikatúre. Federálny pracovný súd v minulosti rozlišoval pravidlá týkajúce sa odmeňovania, ale túto prax teraz ústavní sudcovia spochybnili.

Toto zásadné rozhodnutie by mohlo nielen formovať budúcu prax príplatkov za nočnú prácu, ale aj osvetliť všeobecné princípy autonómie kolektívneho vyjednávania a rovnakého zaobchádzania v širšom kontexte. V budúcnosti by strany kolektívneho vyjednávania mohli čeliť novým výzvam, keďže sú konfrontované s požiadavkami princípu rovnosti a zabezpečenia spravodlivých pracovných podmienok.

Pre budúcnosť zostáva kľúčová legislatívna a právna akceptácia rozhodnutia, aby boli splnené požiadavky na rovnaké zaobchádzanie v pracovnom pomere a zároveň bola zachovaná autonómia kolektívneho vyjednávania. Dopad na antidiskriminačné právo a prípadné reakcie Európskeho súdneho dvora sa stále čakajú. Tento rozsudok určite podnieti diskusiu o reforme a úprave kolektívnych zmlúv.

law-school.de uvádza, že… | legal-lawyer-krau.de uvádza, že... | bundesverfassungsgericht.de poskytuje informácie o...