Veda v konflikte: antisemitizmus a sloboda prejavu v centre pozornosti

Veda v konflikte: antisemitizmus a sloboda prejavu v centre pozornosti

10. marca 2025 sa na právnickej fakulte Bucerius začala séria podujatí „Bucerius Campus Dialogues“, ktorá bola organizovaná pri príležitosti 25. výročia univerzity. Otvorenie, ktoré zorganizovalo Studium generale Bucerius Law School, poskytlo platformu pre hĺbkové diskusie o aktuálnych spoločenských problémoch vrátane akademickej slobody, antisemitizmu na univerzitách a federálnej vládnej stratégii excelentnosti. Dialóg viedli profesor Michael Grünberger, prezident Bucerius Law School, a Katharina Fegebank, druhá primátorka Hamburgu a senátorka pre vedu.

Grünberger a Fegebank vo svojich príspevkoch diskutovali o výzvach, ktoré pre univerzity predstavujú politický tlak a spoločenská polarizácia. Ústrednou témou bola prebiehajúca diskusia o antisemitizme a aktuálna rezolúcia Bundestagu, ktorá sa touto témou zaoberá. Toto uznesenie sa považuje za reakciu na rastúci antisemitský diskurz na školách a univerzitách a požaduje jasný postoj vzdelávacích inštitúcií proti antisemitským naratívom. Vynára sa však otázka, do akej miery by tieto zásahy mohli ohroziť akademickú slobodu židovský generál upozornet.

Dáta a dôvera vo vedu

Grünberger tiež predložil údaje z prieskumu, ktoré ilustrujú dôveru vo vedu: Kým v Nemecku verí vede len 9 % populácie, v USA je to už 23 %. Zvýšenú skepsu v USA pripísal predovšetkým pandémii koróny a s ňou spojenej politickej polarizácii. Fegebank zdôraznil, že táto formácia nedôvery je ukotvená v americkej spoločnosti a že univerzity by sa mali vnímať ako miesta vedy a sociálnych aktérov.

Zvlášť pozoruhodná je zodpovednosť univerzít zabezpečiť akademickú slobodu a ochranu pred diskrimináciou. Diskusia sa sústredila na potrebu jasného rozlišovania medzi slobodou prejavu a ochranou pred diskrimináciou. Grünenberger poukázal na to, že univerzity sú čoraz viac žiadané, aby kriticky riešili antisemitizmus bez toho, aby bránili legitímnej kritike izraelskej politiky. Táto dvojitá výzva je splnená Berlínska politika pozorne sledovaný.

Prevencia a reflexia

Rezolúcia Spolkového snemu predstavuje nielen mechanizmus reakcie na rastúci antisemitizmus, ale nastoľuje aj dôležité otázky o hraniciach toho, čo možno povedať. Kritici varujú, že takéto normy by mohli obmedziť akademickú slobodu. Univerzity čelia výzve fungovať ako priestory pre rôzne perspektívy bez prekračovania normatívnych hraníc, ktoré by mohli zbytočne zúžiť diskusie.

Prof. Manuel J. Hartung, generálny riaditeľ ZEIT STIFTUNG BUCERIUS, varoval, že univerzity musia zohrávať dôležitú úlohu v boji proti dezinformáciám. To si však vyžaduje aj kritické zamyslenie sa nad vlastným vyučovacím obsahom a metódami odovzdávania vedomostí. The židovský generál zdôrazňuje, že univerzity sa musia pravidelne zaoberať premenlivosťou antisemitských javov, aby mohli fungovať ako vzdelávacie inštitúcie aj ako ochranné priestory pre mladých Židov.

Celkovo sú „Bucerius Campus Dialogues“ krokom správnym smerom na podporu naliehavo potrebných diskusií medzi vedou, politikou a spoločnosťou. Séria podujatí bude aj v budúcnosti predstavovať vrcholy prenosu vedomostí a sociálneho dialógu v Hamburgu.