Budúcnosť Európy: Čo znamená Trump 2 pre transatlantické vzťahy!

Budúcnosť Európy: Čo znamená Trump 2 pre transatlantické vzťahy!

7. mája 2025 sa v Auditóriu Helmuta Schmidta na právnickej fakulte Bucerius odohrala významná udalosť, ktorá sa zaoberala dôsledkami druhého funkčného obdobia Donalda Trumpa pre Európsku úniu (EÚ). Organizovalo ho Studium generale v spolupráci so ZEIT STIFTUNG BUCERIUS a Hertie School a zišli sa odborníci, aby prediskutovali výzvy a príležitosti pre Európu v tomto zložitom geopolitickom kontexte. Medzi diskutujúcimi boli Johanna von Eben-Worlée, významná hamburská rodinná podnikateľka, David McAllister, predseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu, a profesor Dr. Burkhard Schwenker, uznávaný manažérsky konzultant.

Diskusiu viedol Dr. Cornelius Adebahr, moderoval ju a začal privítaním profesora Dr. Michaela Grünbergera, prezidenta Bucerius Law School. Konsenzus o zhoršení transatlantických vzťahov od začiatku Trumpovho druhého funkčného obdobia bol jasný. Napriek tomu existoval optimistický pohľad na budúce možnosti Európy. Eben-Worlée vyjadril triezvy záver a poukázal na vážne problémy, ktoré vyplynuli z zablokovaných maloobchodných reťazcov, ciel a presunov výrobných miest.

Transatlantické výzvy

Transatlantický vzťah je formovaný mnohými otázkami vrátane dodávok energie, hospodárskej politiky a obranných kapacít. V tejto súvislosti Američania aj Európania vyzývajú na prísne opatrenia. Obe strany hodnotia celkovú politickú situáciu podobne, ale vo svojich očakávaniach vzájomnej spolupráce kladú rozdielne akcenty. McAllister opísal posledné týždne ako „strašné“ a varoval pred ďalším znížením zdieľaného pokroku.

Profesor Schwenker opísal Atlantický most ako „zrútený“ a dal jasne najavo, že Európa by nemala zostať uviaznutá v teoretickej analýze, ale mala by konať. Medzi identifikované oblasti činnosti patria najmä obchod, ekonomika a obrana. Eben-Worlée tiež vyzval na obmedzenie škôd spôsobených clami a lepšiu adaptabilitu prostredníctvom dohôd o voľnom obchode s cieľom posilniť hospodársku suverenitu EÚ.

Stratégie do budúcnosti

Návrhy predložené počas podujatia poukázali na potrebu rozvoja vlastného európskeho bezpečnostného a obranného priemyslu. Profesor Schwenker zdôraznil, že to treba urobiť s primeranými finančnými zdrojmi. Eben-Worlée tiež obhajoval integráciu výskumných ústavov do oblasti „obranných technológií“ a využitie ekonomických silných stránok Nemecka a Európy, najmä v oblastiach ako umelá inteligencia (AI), automatizácia a výskum klímy.

Základom diskusie bola aj analýza súčasných obchodných vzťahov a geopolitického kontextu, najmä úlohy Číny. V správe Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy (DGAP) sa o EÚ hovorí, že má s USA jeden z najintegrovanejších bilaterálnych obchodných a investičných vzťahov na svete. Skupina zdôrazňuje, že Nemecko a EÚ sa snažia rozširovať spoluprácu s USA a zároveň sa vyhýbať obchodným konfliktom. To je obzvlášť dôležité, pretože Bidenova administratíva naďalej presadzuje prístupy obchodnej politiky pod vedením Trumpa a rivalita s Čínou sa zintenzívňuje.

Výzvy vyplývajúce zo súčasného politického vývoja si vyžadujú vysokú úroveň koordinácie a odhodlania na oboch stranách Atlantiku. To je jediný spôsob, ako zabezpečiť dlhodobý mier a prosperitu v transatlantickom regióne. S blížiacimi sa prezidentskými voľbami v USA v roku 2024 a možnými ďalšími zmenami v obchodnej politike je kľúčové, aby Európa nielen reagovala, ale aby proaktívne rozvíjala svoje vlastné stratégie na upevnenie svojej pozície na globálnej scéne.

Výsledky diskusie a spoločné postrehy celkovo jasne ukazujú, že transatlantické vzťahy nie sú len ústrednou témou politickej agendy, ale aj kľúčovým faktorom pre hospodárstvo a bezpečnosť v oboch regiónoch.

Ďalšie informácie a hĺbkové analýzy transatlantických vzťahov nájdete v správach z law-school.de, hss.de a dgap.org.