Demografická núdza v Rusku: Putinov zúfalý boj o budúcnosť!

Demografická núdza v Rusku: Putinov zúfalý boj o budúcnosť!

V utorok 1. apríla o 18.00 h sa na Research College for Human Sciences v Bad Homburgu uskutoční prednáška Ivana Krasteva s názvom „Návrat budúcnosti a posledného človeka: Politika demografickej imaginácie“. Krastev, narodený v roku 1965, je predsedom Centra pre liberálne stratégie v Sofii a stálym členom Alberta Hirschmana vo Viedni. Jeho analýza sa zameria na budúcnosť demokracie a dôvody, prečo sa od nej mnohí ľudia odvracajú. Podujatie otvorí prof. Johannes Völz, odborník na amerikanistiku a spolupredseda Transatlantického fóra Johna McCloya. Účasť vyžaduje registráciu do 27. marca o hod anmelde@forschungskolleg-humanwissen.de.

Krastev sa preslávil pravidelnými príspevkami do portálu Financial Times a v posledných rokoch vydala niekoľko kníh, vrátane „Svetlo, ktoré zhaslo“ (2021) a „Európsky súmrak“ (2017). Jeho práca bola ocenená Cenou Jeana Améryho za európske eseje (2020) a Cenou Lionela Gelbera (2020). Prednášky Johna McCloya, v ktorých vystupuje Krastev, už predniesli známe osobnosti ako Charles A. Kupchan a Sigmar Gabriel a zdôrazňujú dôležité témy v transatlantických vzťahoch.

Demografické problémy v Rusku

Krastevova prednáška sa odohráva na pozadí globálnych demografických zmien. Najmä Rusko čelí výraznému úbytku obyvateľstva, čo prezident Vladimir Putin vníma ako vážny problém. Od zániku Sovietskeho zväzu krajina stratila približne 17 miliónov ľudí. Miera pôrodnosti v mnohých spoločnostiach vrátane Ruska prudko klesá a mnohé krajiny nedosahujú úroveň potrebnú na udržanie populácie. To sa týka bohatých aj chudobných národov, ako aj sekulárnych a náboženských spoločenstiev.

Rodovo špecifická úmrtnosť v Rusku je extrémne vysoká; Ženy žijú v priemere o takmer 12 rokov dlhšie ako muži. Súčasnú demografickú situáciu Putin vníma ako bezpečnostný problém, pretože ohrozuje jeho moc a vplyv Ruska. Prognózy naznačujú, že populácia krajiny by sa do roku 2100 mohla zmenšiť na 74 až 112 miliónov. Vzhľadom na tieto výzvy možno vojnu na Ukrajine považovať za pokus o integráciu etnických Rusov a rozšírenie populácie. Anexia Krymu v roku 2014 pridala k Rusku približne 2,4 milióna etnických Rusov.

Putinova politika zachovania populácie

Putinovo politické zmýšľanie považuje demografický pokles za existenčnú hrozbu, interpretovanú ako formu vojny proti vymazaniu ruskej kultúry. Kremeľ obviňuje z nízkej pôrodnosti západné vplyvy, najmä feminizmus a LGBTQ politiku. Putin a jeho priaznivci sa obávajú, že Západ sa snaží podkopať demografickú vitalitu Ruska.

Vojna na Ukrajine je navyše zámerne spájaná s masovými únosmi detí, ktoré sú obchodované do Ruska a adoptované do rodín. Putin teda vidí Ukrajinu ako potenciálny zdroj budúcich ruských občanov. Táto dynamika predstavuje nielen geopolitický konflikt, ale aj hlbokú demografickú výzvu, ktorá by mohla zásadne zmeniť sociálnu štruktúru Ruska.