Kombinácia umenia a vedy: Výstava o zviditeľnení výskumníčok

Kombinácia umenia a vedy: Výstava o zviditeľnení výskumníčok

V čase od 13. októbra do 9. novembra 2025 bude vo foyer Philosophikum I, Dom A, na Univerzite Justusa Liebiga v Giessene (JLU) prezentovaná výstava „Making Female Scientists Visible: A Science-Inspired Art Exhibition“. Výstava, ktorú iniciovala Palina Kot, biochemička a výtvarníčka, má za cieľ zvýšiť povedomie žien v oblasti vedy a otvoriť nové pohľady na ich úlohu. Kot, ktorá získala doktorát na JLU a pochádza z Bieloruska, by chcela týmto otvorením prispieť k zviditeľneniu vedkýň.

Podujatie oslovuje nielen historické osobnosti, akými sú Rosalind Franklin, Mileva Marić a Rita Levi-Montalcini, ale venuje sa aj aktuálnym výzvam, ktoré musia ženy vo vede prekonať. Hlavnými témami výstavy sú zvedavosť, odolnosť, inovácia a prekážky, ktoré vedkyniam sťažujú kariéru. Vernisáž výstavy sa uskutoční 13. októbra 2025 o 17.00 hod. v prednáškovej sále A3, Dom A, s panelovou diskusiou. Diskusie sa okrem Paliny Kot zúčastnia aj Anne Gerlieb z FH Potsdam a Ahngeli Shivam z University of Mainz/Georgia State University.

Kontextualizácia a sprievodné podujatia

Táto výstava je súčasťou väčšieho záväzku zamerať sa na otázku viditeľnosti žien vo vede. Podporuje to aj podujatie „Missed Images – Making Women Visible in Science“ na FernUniversität v Hagene. Táto výstava sa bude konať od 11. februára do 12. marca 2025 v kaviarni FernUni. Vystavujú sa tam fotorealistické obrázky vedkýň, ktoré sú vygenerované umelou inteligenciou a ktorým sa často nedostalo uznania, aké si zaslúžia za ich prínos k výskumu.

Príkladom je Rosalind Franklin, ktorá objavila štruktúru dvojitej špirály DNA, no nikdy jej nebola udelená Nobelova cena. Na výstave Hagen je obdarovaná obrazom a medailou Nobelovej ceny, aby uznala jej dôležitosť. Podujatie, ktoré vyvinula fotografka a vedecká komunikátorka Gesine Born, tiež umožňuje návštevníkom získať informácie o výskumných pracovníkoch prostredníctvom QR kódov, ktoré budú čítať hlasom generovaným AI Lise Meitnerovou.

Štrukturálne nerovnosti vo vede

Témy výstav sú v súlade s výsledkami aktuálnej štúdie Technologického inštitútu v Karlsruhe (KIT) o mediálnej viditeľnosti žien vo vede. Táto štúdia ukazuje, že len 18 % odborníkov citovaných v médiách sú ženy, hoci podiel žien v skúmaných oblastiach výskumu je okolo 31 %. Nezistili sa žiadne dôkazy o priamej diskriminácii v procese výberu novinárov, no mediálna viditeľnosť si často zachováva hierarchickú štruktúru. U žien je podstatne menej pravdepodobné, že budú obsadzovať najvyššie pozície a dosahovať nižšie skóre v publikácii a reputácii.

Tieto štrukturálne nerovnosti sa odrážajú nielen vo vede, ale aj vo výkazníctve. Analýza 4 860 článkov v popredných nemeckých médiách o rizikových témach súvisiacich s vedou od roku 1995 do roku 2020 ukazuje silnú nerovnováhu. Výstavy v Gießene a Hagene sú relevantným krokom k zviditeľneniu týchto nerovností a zvýšeniu povedomia verejnosti.