Zvyšovanie miery vyhorenia: Ošetrujúci personál pod tlakom – potreba konať!
Aktuálna štúdia UNI Kassel vrhá svetlo na emocionálne vypätie nemocničných sociálnych služieb v Nemecku a potrebu preventívnych opatrení na prevenciu syndrómu vyhorenia.

Zvyšovanie miery vyhorenia: Ošetrujúci personál pod tlakom – potreba konať!
Čoraz viac zamestnancov v zdravotníctve hlási stavy vyčerpania, ktoré sú spôsobené náročnosťou ich práce. Aktuálna štúdia vykonaná v 2 503 nemocniciach v Nemecku ukazuje alarmujúce výsledky. Tieto výsledky boli zaznamenané v štúdii sociálnych pracovníkov v nemocničných sociálnych službách, ktorí uvádzali vyššie emocionálne nároky ako iné profesijné skupiny. Priemerná hodnota stresu je 82 bodov na stupnici od 0 do 100, čo je približne 40 bodov nad priemerom odvetvia v Nemecku.
Štúdia, ktorá sa uskutočnila v rámci projektu Healthy Social Services Project, vykazuje jasné známky symptómov vyhorenia. Nemocničné sociálne služby dosahujú z hľadiska vyhorenia priemer 54 bodov, všeobecná sociálna práca 51 bodov a celoštátny priemer je 49 bodov. Znepokojujúcim aspektom je, že 42,6 % opýtaných odborníkov je často alebo vždy emocionálne vyčerpaných. Okrem toho 33,9 % uviedlo fyzické vyčerpanie.
Príčiny a následky
Významná časť opýtaných, konkrétne 70,1 %, uviedla, že v posledných dvanástich mesiacoch odišli do práce chorí. Vysoké zaťaženie sa pripisuje tlaku pri riadení vypúšťania a vysokým kvantitatívnym požiadavkám. Napriek tomu, že 73,0 % sociálnych pracovníkov uviedlo, že ich zariadenie poskytuje služby podpory zdravia, len 39,4 % sa týchto služieb reálne zúčastnilo. To ukazuje na nesúlad medzi dostupnými zdrojmi a ich využitím.
Autori štúdie zdôraznili potrebu riešiť preventívne opatrenia a štrukturálne zmeny. Veľký záujem o kurzy zvládania stresu prejavilo 55,5 % opýtaných. Okrem toho sa ako zásadné zdôraznilo vykonávanie komplexných hodnotení rizík psychologického stresu. Potreba špecifických opatrení na podporu zdravia zdôrazňuje naliehavosť zásahov na zlepšenie pohody zamestnancov.
Kontext a porovnanie
Súčasná situácia nie je ojedinelá len pre sociálnu prácu v nemocniciach. Podľa mnohých správ sa miera vyhorenia zvyšuje vo všetkých profesijných skupinách, najmä medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Podľa odhadov až 30 % zamestnancov v zdravotníctve a sociálnej sfére hrozí syndróm vyhorenia, aj keď u lekárov možno očakávať ešte vyššie čísla. Najmä ošetrovateľský personál má priemernú dĺžku zotrvania v profesii len 6 až 8 rokov, čo svedčí o vysokej pracovnej záťaži a s ňou spojenom strese.
Príčiny syndrómu vyhorenia v zdravotníctve sú komplexné: medzi hlavné faktory patrí emocionálny stres, strnulá hierarchia, nedostatočné možnosti dizajnu, ako aj tlak na náklady a dlhý pracovný čas. Emocionálne vyčerpanie je opäť hlavným príznakom, ktorý často vedie k množstvu ďalších zdravotných problémov, vrátane depresie a kardiovaskulárnych ochorení.
Stručne povedané, výsledky štúdie sú: uni-kassel.de naznačujú znepokojujúci vývoj. Dodatočné štúdie, ako napr PubMed, tiež objasňujú, že existujú špecifické rozdiely v rámci psychosociálneho stresu v somatických a psychiatrických ošetrovateľských profesiách. Vzhľadom na pretrvávajúce výzvy v sektore zdravotníctva je nevyhnutné aj vypracovanie cielených opatrení na prevenciu syndrómu vyhorenia ORF určil.
