Katastrofa pre netopiere: Nové druhy húb ohrozujú ich budúcnosť!

Katastrofa pre netopiere: Nové druhy húb ohrozujú ich budúcnosť!

Medzinárodný výskumný tím vedený doktorandom z Univerzity v Greifswalde zverejnil znepokojujúce výsledky o hube, ktorá už roky predstavuje veľkú hrozbu pre netopiere. Štúdia v časopisePrírodapublikovali, analyzovali viac ako 5000 vzoriek patogénu Pseudogymnoascus destructans, ktorý je zodpovedný za najväčšie zaznamenané vyhynutie cicavcov. Medzi zraniteľné patria nielen netopiere v Severnej Amerike, ale potenciálne aj iné druhy, ktoré ešte neboli zasiahnuté.

Syndróm bieleho nosa (WNS) bol prvýkrát identifikovaný na severovýchode Spojených štátov v roku 2006. Táto huba odvtedy viedla k hromadnému vymieraniu v postihnutých oblastiach, pričom do konca roka 2011 zomrelo viac ako 5,7 milióna netopierov. V niektorých jaskyniach sa úmrtnosť zvýšila nad 90 %, čo vyvolalo poplach pre ochranárov. Huba, ktorá pôvodne pochádza z Eurázie, tam nepreukázala také ničivé účinky, čo vyvoláva otázku, aké faktory prispievajú k jej agresivite v Severnej Amerike.

Nebezpečenstvá spôsobené ľudským zásahom

Nová štúdia poukazuje na riziká ľudského zásahu do ekosystémov. Výskumníci z niekoľkých krajín vrátane Francúzska, Bulharska, Fínska a Ukrajiny sa spojili, aby komplexne analyzovali problém. Vyšetrovanie ukazuje, že okrem už známeho patogénu bol objavený aj druhý druh, ktorý by tiež mohol byť potenciálne zodpovedný za ochorenie bieleho nosa. Genetické analýzy identifikovali región Podillia na Ukrajine ako oblasť pôvodu pre introdukciu do Severnej Ameriky, čo by mohlo byť spôsobené výmenami s výskumníkmi z New Yorku.

Štúdia naliehavo vyzýva na urýchlené zlepšenie biologickej bezpečnosti v speleológii. Zdôrazňuje sa potreba prísnych noriem biologickej bezpečnosti, ako aj dôkladného čistenia výskumných zariadení, aby sa zabránilo ďalšiemu šíreniu patogénu.

Úloha biodiverzity a zoonóz

Ďalším aspektom diskusie o netopieroch je strata biodiverzity, ktorá má nielen ekologické, ale aj zdravotné dôsledky. Štúdia z Ulmskej univerzity ukazuje, že menej rôznorodé spoločenstvá netopierov majú vyššie riziko šírenia zoonotických patogénov, ako sú koronavírusy. Nižšia druhová diverzita v spoločenstvách znamená, že často dominujú druhy tolerantnejšie voči vyrušovaniu a náchylnejšie na vírusy.

Terénna štúdia v Ghane skúmala, ako ľudské aktivity ovplyvňujú druhové zloženie netopierov a tým zvyšujú riziko infekcie. Tieto výsledky podporujú koncepciu „One Health“, ktorá považuje ľudí, zvieratá a životné prostredie za jeden celok a zdôrazňuje dôležitosť ochrany populácie netopierov pri predchádzaní pandémiám. Netopiere poskytujú dôležité ekosystémové služby, ako je opeľovanie a regulácia populácií hmyzu, ktoré sú rozhodujúce pre ľudské zdravie a poľnohospodárstvo.

Stručne povedané, výskum jasne ukazuje, ako úzko súvisí naše zdravie so zdravím populácií zvierat a biodiverzitou v našom prostredí. Ochranné opatrenia pre netopiere majú veľký význam nielen z ekologického, ale aj zdravotného hľadiska.

Univerzita v Greifswalde uvádza, že do odberu vzoriek sa zapojilo viac ako 360 dobrovoľníkov vrátane chiropterológov, čo podčiarkuje silu participatívnej vedy.

Poskytuje ďalšie informácie Wikipedia, kde sú podrobne opísané účinky syndrómu bieleho nosa.

Pre komplexnejší pohľad na prepojenie biodiverzity a ľudského zdravia odporúčame prečítať si štúdiu na Univerzita v Ulme, ktorá analyzuje dynamiku koronavírusov v komunitách netopierov.