Odchádza literárna postava storočia: Albrecht Schöne a jeho odkaz pre germanistiku

Odchádza literárna postava storočia: Albrecht Schöne a jeho odkaz pre germanistiku

Albrecht Schöne (1925-2025) bol vynikajúci literárny vedec a filológ, ktorý formoval nemeckú literárnu scénu. Narodil sa 17. júla 1925 v Barby an der Elbe a zomrel 21. mája 2025, len pár týždňov pred svojimi 100. narodeninami. Jeho akademická kariéra ho priviedla od drevorubača počas zajatia po druhej svetovej vojne k uznávanému profesorovi germanistiky na univerzite v Göttingene, kde vyučoval v rokoch 1960 až 1990. uni-goettingen.de uvádza, že Schöne bol prvým nemeckým občanom, ktorý v rokoch 1982 až 1985 zastával post prezidenta Medzinárodnej asociácie germanistov IVG.

Významný bol jeho vplyv na literárnu vedu. Schöne vydal nové anotované vydanie Goetheho „Fausta“, ktoré sa vyznačovalo malou, ale významnou zmenou textu. Táto zmena podľa Schöneho zdôraznila dôležité jazykové vyjadrenie a rezervovanosť drámy. Okrem toho bol zástancom „reformácie literárnej vedy“ a zasadzoval sa za hlboké čítanie veľkých textov aj jednotlivých veršov. To znamená, že ostro kritizoval interpretáciu textu a redukciu textov na okolnosti, v ktorých vznikli.

Akademické úspechy a oblasti zamerania

Schöne sa vo svojej habilitačnej práci z roku 1964 zaoberal emblematikou a drámou v období baroka, pričom spájal kultúrno-historický a metodologický pohľad. Jeho „Modelová štúdia k sociálno-historickému dešifrovaniu literárnych textov“ z roku 1975 je ďalším míľnikom, prostredníctvom ktorého analyzoval diela autorov ako Gryphius, Lenz, Bürger a Benn v kontexte sekularizácie. Jedným z jeho najznámejších diel je neskoré dielo „Písateľ listov Goethe“, ktoré vyšlo v roku 2015. Objasňuje Goetheho použitie písmenového média, ktoré malo ústredný význam pre Schöneovo chápanie literatúry ako kultúrnej štúdie.

Popri teoretickej práci bol Schöne aktívny aj v praxi. Jeho provokatívne názory a kritické vyjadrenia o etnickom a fašistickom myslení v germanistike mu priniesli nielen uznanie, ale aj nepriateľstvo, ako ukazuje jeho senzačná prednáška o Brechtovi v roku 1965. Jeho diskusie prispeli k podpore kultúry debaty v germanistike a zanechali trvalý dojem.

Ocenenia a vyznamenania

Schöne bol za svoju priekopnícku prácu ocenený mnohými cenami a vyznamenaniami. Patrí medzi ne medaila Carla Zuckmayera z roku 1991 a Rytiersky kríž Rádu za zásluhy Nemeckej spolkovej republiky z roku 1992. O jeho vysokej reputácii v akademickom svete svedčí jeho členstvo v rôznych akadémiách, ako je Göttingenská akadémia vied a literatúry, ale aj Nemecká akadémia pre jazyk a poéziu. Medzi jeho výskumné záujmy patrilo okrem iného prepojenie filológie s teológiou, dejinami umenia a prírodnými vedami a viedli k novým poznatkom o významných osobnostiach, akými boli Johann Wolfgang von Goethe a Georg Christoph Lichtenberg.

Schöne po sebe zanecháva bohaté dedičstvo, ktoré má trvalý vplyv na výskum aj výučbu. Jeho myšlienky a teórie budú aj naďalej prítomné v akademickej diskusii a inšpirujú budúce generácie literárnych vedcov. wikipedia.org a uni-frankfurt.de poskytnúť ďalší pohľad na Schöneho významné dielo a jeho vplyv na literárnu vedu.