Prvýkrát: lietajúce líšky používajú na navigáciu v oceáne nervový kompas!

Prvýkrát: lietajúce líšky používajú na navigáciu v oceáne nervový kompas!

Medzinárodný tím vedcov nedávno urobil dôležitý pokrok v pochopení navigačných mechanizmov egyptských lietajúcich líšok (Rousettus aegyptiacus). Výskum sa uskutočnil na ostrove Latham v Indickom oceáne, asi 40 kilometrov východne od Tanzánie, kde tím prvýkrát pozoroval aktivitu neurónov kompasu vo voľnej prírode. Štúdia, ktorá vyšla v renomovaných JournalScience publikované by mohli mať ďalekosiahle dôsledky pre pochopenie trojrozmerného priestorového vnímania v mozgu cicavcov.

Vedúci štúdie, vrátane prof. Dr. Henrika Mouritsena z univerzity v Oldenburgu a Dr. Nachuma Ulanovského z Weizmannovho inštitútu vied v Rehovote v Izraeli, použili na zaznamenávanie mozgovej aktivity lietajúcich líšok počas letu malé zapisovače údajov. Signály GPS a nervové údaje sa zbierali, zatiaľ čo šesť egyptských lietajúcich líšok v noci 30 až 50 minút prelietavalo nad ostrovom. Tieto merania viedli k bezprecedentnému zaznamenaniu aktivity viac ako 400 neurónov v príslušných oblastiach mozgu.

Funkcia buniek smeru hlavy

Výsledky štúdie dokazujú aktivitu špeciálnych nervových buniek, ktoré sa aktivujú, keď hlava netopiera ukazuje určitým smerom. To dáva výskumníkom cenné poznatky o základnom navigačnom mechanizme lietajúcich líšok, ktorý funguje globálne a je nezávislý od miestnych podmienok. Už predchádzajúce experimenty v Izraeli jasne ukázali, že zemské magnetické pole pravdepodobne nehrá žiadnu úlohu pri navigácii týchto zvierat.

Zistenia poskytujú prvý dôkaz o funkcii buniek smeru hlavy vo voľnej prírode a ukazujú, že lietajúce líšky potrebujú niekoľko nocí, aby sa naučili orientačné body a zorientovali sa. Táto schopnosť učenia znamená, že nervový kompas zvierat funguje spoľahlivo asi po troch nociach. Predovšetkým zrak zohráva rozhodujúcu úlohu pri orientácii lietajúcich líšok.

Vedecký kontext a ďalší výskum

Diela Dr. Nachuma Ulanovského a jeho tímu presahujú rámec konkrétnych pozorovaní. K cieľom výskumu patrí aj lepšie pochopenie trojrozmerného priestorového vnímania v mozgu cicavcov. Pomocou miniatúrnych zariadení na meranie nervovej aktivity počas letu lietajúcich líšok výskumníci dúfajú, že získajú nové pohľady na navigáciu, priestorovú pamäť a priestorové vnímanie.

Doteraz sa experimenty s orientáciou cicavcov uskutočňovali najmä v dvojrozmerných prostrediach. Výzvy spojené s navigáciou v trojrozmernom reálnom svete boli doteraz často ignorované. Ročné výskumné expedície, ktoré sa začali v roku 2023, a plánovaná druhá expedícia v roku 2024 majú pomôcť lepšie pochopiť ľudské navigačné mechanizmy.

Projekt podporujú rôzne nadácie a Európska rada pre výskum, vrátane vedcov ako Dr. Liora Las a Dr. Abdalla Ali (Štátna univerzita Zanzibaru), prispeli k zisteniam. V budúcnosti by práca na bunkách smeru hlavy lietajúcich líšok mohla mať ďalekosiahle dôsledky na pochopenie navigačných mechanizmov v ľudskom mozgu, ako napr. Weizmannov inštitút nahlásené.