Európa plánuje drastické zmeny: zadržanie až do deportácie až na 24 mesiacov!
Univerzita v Göttingene vyhodnocuje novú smernicu EÚ o návrate a jej dôsledky pre migrantov a politiku deportácií.

Európa plánuje drastické zmeny: zadržanie až do deportácie až na 24 mesiacov!
Európska komisia 16. apríla 2025 predstavila nový návrh smernice o návrate, ktorý úzko vychádza z nemeckej návratovej politiky. Táto iniciatíva má za cieľ urýchliť deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl a vytvoriť jednotné riešenie pre všetky členské štáty EÚ. Návrh by mohol znamenať, že zadržanie v súvislosti s deportáciou sa predĺži zo súčasných maximálne 12 mesiacov až na 24 mesiacov, čo sa už stretlo so značnou kritikou.
Vedec z Univerzita v Göttingene zverejnili overenie faktov na túto tému, z ktorého vyplýva, že existujúce politiky návratu sú klasifikované ako neefektívne. Prof. Dr. Sabine Hess, ktorá vedie projekt, tvrdí, že práva na dlhodobý pobyt pre migrantov by boli oveľa efektívnejšie. Zdôrazňuje, že takéto práva by mohli nielen znížiť stres, ale aj znížiť výdavky na zdroje v orgánoch.
Pravek a politický vývoj
Diskusia o novej smernici o návrate nie je nová. Minulý rok sa návraty neriešili v azylovom a migračnom balíku (CEAS) z dôvodu nedosiahnutia konsenzu medzi členskými štátmi. S novou väčšinou sa Komisia teraz pokúša urobiť ďalší tlak. Plánované nariadenie má zabezpečiť, aby odmietnutí žiadatelia o azyl z jedného štátu EÚ boli uznaní v iných, čo uľahčuje deportácie. Príkladom toho je, ak odmietnutý žiadateľ o azyl z Rakúska cestuje do Nemecka – v tomto prípade by Nemecko prevzalo repatriáciu a dostalo od Rakúska finančnú kompenzáciu.
V praxi by to však mohlo viesť aj k výraznému zvýšeniu zadržiavania utečencov, keďže možno nariadiť až 24 mesiacov väzenia. V roku 2024 už bolo v Nemecku zaregistrovaných viac ako 40 000 ľudí, ktorí museli opustiť krajinu. V tom istom roku vzrástol počet deportácií v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 22 %, pričom počet žiadostí o azyl klesol o tretinu.
Kritika a obavy
Kritici sa obávajú, že rozšírenie zadržiavania prisťahovalcov by mohlo viesť k humanitárnej kríze. Diskutuje sa aj o plánoch zriadenia „návratových uzlov“ v tretích krajinách. Tieto návratové centrá by mohli slúžiť na odradenie migrantov od vstupu do EÚ. Krajiny ako Maďarsko a Taliansko už volali po návratových centrách v tretích krajinách, no mnohí odborníci sú skeptickí, pokiaľ ide o praktickú realizovateľnosť týchto modelov.
Ako príklad sa uvádza aj takzvaný albánsky model, ktorý by mohol cudzincom umožniť žiadať o azyl v tretích krajinách. Podľa nového nariadenia však do týchto návratových stredísk možno priviesť len odmietnutých žiadateľov o azyl. Problémom je aj to, že niektoré krajiny pôvodu sa považujú za nebezpečné, čo robí deportáciu problematickou.
Podrobnejšie informácie a ďalšie výsledky výskumu nájdete na Univerzita v Göttingene na ich webovú stránku. Vzhľadom na ďalekosiahle zmeny v smernici EÚ o návrate sa ešte len uvidí, ako možno plány skutočne realizovať a aký dopad budú mať na dotknutých ľudí.