Najskoršie kvitnúce rastliny: Senzačný objav z Portugalska!

Najskoršie kvitnúce rastliny: Senzačný objav z Portugalska!

Medzinárodný tím vedcov zložený z výskumníkov z Leibniz University Hannover a Rheinische Friedrich-Wilhelms-Universität Bonn, získala nové poznatky o vývoji kvitnúcich rastlín (angiospermy). Výskum špecifikuje najskorší známy vzhľad týchto rastlín a vrhá svetlo na históriu evolúcie na Zemi.

Predchádzajúce teórie boli revidované, aby ukázali, že eudicoty, hlavná skupina krytosemenných rastlín, existovali nielen pred približne 121 miliónmi rokov, ale najmenej pred dvoma miliónmi rokov. Tieto informácie sú potvrdené analýzou fosílií a peľu, ktoré boli presne datované do obdobia pred 123 miliónmi rokov.

Projekt a jeho priebeh

Projekt „Palynologické výskumy najskoršej fázy vývoja krytosemenných rastlín“ sa začal v októbri 2020 a je financovaný sumou 255 000 eur. Prebieha do marca 2025. Vedcom sa podarilo odhaliť najstarší peľ dvojklíčnolistových kvitnúcich rastlín v skalných útvaroch z Portugalska. Analýza sa uskutočnila v pobrežných morských ložiskách Lusitánskej panvy, čím objasnila geografickú distribúciu a vývoj krytosemenných rastlín.

Presné dátumy na určenie veku fosílneho peľu boli stanovené pomocou kombinácie analýz izotopov stroncia a biostratigrafických informácií. To umožnilo presne odhaliť prvý výskyt eudikotov.

Štruktúra peľu a evolučný význam

Peľ Eudicot je charakteristický svojou trikolpátovou štruktúrou – to znamená, že má vo vonkajšom obale tri malé ryhy, ktoré postihujú 72 % živých druhov krytosemenných rastlín. Táto štruktúra je rozhodujúca pre klasifikáciu a pochopenie vývoja medzi kvitnúcimi rastlinami. Naproti tomu jednoklíčnolistové a iné bazálne dvojklíčnolistové majú peľové vzory jednoklíčnolistových rastlín.

Samotné eudikoty sú monofyletickou skupinou a vykazujú výrazné rozdiely v morfológii kvetov. Vo veľkom klade základných eudikotov majú kvetinové konštrukcie tendenciu byť viac stereotypné a často vykazujú zvláštnu štruktúru, ktorá sa líši od bazálnych eudikotov. To zahŕňa štruktúru produkujúcu nektár, ktorá je nevyhnutná pre opeľovanie.

Regionálny výskyt a ďalšie výskumné otázky

Geografická poloha Lusitanskej panvy naznačuje, že skoré krytosemenné rastliny mohli byť distribuované predovšetkým v stredných zemepisných šírkach. Stále však nie je jasné, za akých podmienok sa tieto rastliny vyvinuli a aký vplyv mali na ich vývoj doskové tektonické procesy a klimatické zmeny.

Stručne povedané, výsledky publikované v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (PNAS), ponúkajú nové pohľady na pôvod a vývoj kvitnúcich rastlín a rozširujú naše poznatky o vývoji rastlín na Zemi. Tieto významné pokroky v palynológii demonštrujú dynamickú súhru medzi výskumom, technológiou a históriou našej planéty.