Sklenený mozog v Herculaneu: Senzačný objav vo výskume sopiek!

Sklenený mozog v Herculaneu: Senzačný objav vo výskume sopiek!

Fascinujúci nález v Herculaneu vrhá svetlo na osud mesta počas ničivej erupcie Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu. Výskumníci z univerzít Rím (III), Clausthal a Neapol objavili na kultovom mieste nezmenenú mŕtvolu, ktorej mozog sa zmenil na jedinečnú látku podobnú sklu. Tento objav predstavuje jediný známy príklad „skleneného mozgu“ na Zemi a názorne demonštruje ničivú silu, ktorá sprevádzala erupciu. Výsledky rozsiahlej analýzy boli nedávno publikované v časopise Vedecké správy publikované, čo dáva nový impulz chápaniu udalostí v Herculaneu.

Vyšetrovanie viedol profesor Joachim Deubener z Clausthal University of Technology, ktorého cieľom bolo dokázať, že ide v skutočnosti o sklo, a ďalej skúmať vznik tejto nezvyčajnej mozgovej substancie. Použité high-tech metódy dosiahli rýchlosť ohrevu až 1 000 stupňov za sekundu, aby sa znovu vytvorili extrémne podmienky, ktoré existovali počas erupcie. Analýza zistila, že mozog bol zahriaty na najmenej 510 stupňov Celzia počas fenomenálne horúceho obdobia pred rýchlym ochladením.

Scenár prepuknutia

Výskumníci rekonštruujú, že veľmi tenký, ale horúci oblak popola dosiahol Herculaneum. Hoci tento oblak za sebou zanechal iba jemný popol, mal katastrofálne tepelné účinky, ktoré spôsobili zosklovatenie mozgu obete. Zistenia jasne ukazujú, že takéto tenké prúdy popola môžu predstavovať značné nebezpečenstvo napriek ich nízkemu štrukturálnemu vplyvu. Skutočnosť, že mozog a miecha obete boli pri týchto extrémnych teplotách zosklené, názorne ilustruje nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pyroklastické prúdy.

Analýza zvyškov organického skla objavených v lebke inej obete v roku 2020 podporuje teóriu, že mozog sa zmenil na sklo, keď obeť zasiahol extrémne horúci oblak popola. Tento jav je v prírode extrémne zriedkavý a vedci dospeli k záveru, že podmienky na to musia byť veľmi špeciálne: rozhodujúce sú vysoké teploty a prudké ochladenie. V Herculaneu zostalo len niekoľko kostier, pretože mnohí obyvatelia sa snažili pred katastrofou uniknúť.

Mesto Herculaneum

Herculaneum, kedysi skromná rybárska dedina v Neapolskom zálive, stojí v ostrom kontraste s Pompejami. Zatiaľ čo Pompeje boli zavalené pemzou a kúskami lávy, Herculaneum zažilo iný druh ničenia. Plínius Starší vo svojich zápiskoch opísal, že sa do mesta dostal okolo 18:00. a našiel ju už pochovanú. Obyvatelia, ktorí utekali v nádeji na bezpečnosť, boli často zaskočení bublinami plynúcimi kombináciami dosahujúcimi teploty nad 500 °C.

Nedávne vykopávky odhalili dôkazy o niekoľkých stovkách kostier v prístrešku na lode a v iných častiach mesta. Preskúmanie týchto tiel ukázalo, že ľudia zomreli v priebehu niekoľkých sekúnd po náhlom zlyhaní viacerých orgánov, čo preukázalo účinky pyroklastických tokov. Napriek zničeniu bol stav zachovania Herculanea jedinečný, zachoval sa nábytok, oblečenie a dokonca aj papyrusy. Teplo zuhoľnilo mnoho zvitkov, no stále ich zachovalo, čo umožnilo ich dekódovanie pomocou moderných techník.

Stručne povedané, vedecké poznatky o mozgu mŕtvoly v Herculaneu poskytujú nielen hlboký pohľad na katastrofické následky erupcie Vezuvu, ale prispievajú aj k výskumu vulkanizmu a prevencie katastrof. Podrobné analýzy potvrdzujú nebezpečenstvo, ktoré predstavujú pyroklastické prúdy, a objasňujú, ako takéto udalosti formovali ľudskú históriu.