Boj o životný priestor: Ako hlodavce vzdorujú ľuďom!
Univerzita v Hildesheime skúma vplyv ľudskej činnosti na pôvodné druhy hlodavcov a ich správanie.

Boj o životný priestor: Ako hlodavce vzdorujú ľuďom!
8. marca 2025 zoologička a profesorka ekológie zvierat doktorka Anja Günther z univerzity v Hildesheime predstavuje svoje aktuálne výsledky výskumu, ktoré sa zaoberajú vplyvom ľudského vplyvu na pôvodné druhy hlodavcov. K skúmaným druhom patria početní zástupcovia radu Rodentia, ako je myš domáca, hraboš obyčajný, myšiak lesný, myšiak žltokrký a potkan. Cieľom doktora Günthera je pochopiť adaptačné mechanizmy týchto zvierat na meniace sa životné podmienky.
Výskum pomáha identifikovať ovplyvňujúce faktory, ktoré zmenili správanie a tým aj životný štýl týchto hlodavcov. Predovšetkým ukazuje, že zvieratá sa musia prispôsobiť prostrediu ovplyvnenému človekom. Tieto zistenia sú kľúčové, pretože hlodavce tvoria približne 40 % všetkých druhov cicavcov a predstavujú najrozmanitejší rad cicavcov, pričom je známych približne 2500 až 2600 druhov, ako napr. Wikipedia nahlásené.
Behaviorálne adaptácie a reprodukcia
Druhy hlodavcov sú známe svojou vysokou mierou reprodukcie, pričom mnohé druhy ako r-stratégovia produkujú veľa potomkov, zatiaľ čo iné ako K-stratégovia majú menej potomkov s dlhšími obdobiami gravidity. Tieto strategické rozdiely v reprodukcii môžu byť prispôsobením sa špecifickým podmienkam prostredia, ktoré sú ohrozené ľudskou činnosťou, ako je ničenie biotopov.
Prispôsobivosť hlodavcov sa odráža aj v ich rôznej dĺžke života. Zatiaľ čo mnohé druhy žijú len jeden až dva roky, iné žijú až 28 rokov, čo odráža ich stratégie prežitia v meniacich sa podmienkach.
Vplyv ľudskej činnosti na ekosystémy
Vplyv ľudskej činnosti na biotopy zvierat bol podrobne preskúmaný metaštúdiou z Deakin University. Táto štúdia hodnotila 208 globálnych štúdií, ktoré sa zaoberali vplyvom ľudského narušenia na ekosystémy. Výsledky ukazujú, že viac ako dve tretiny zo 719 skúmaných prípadov preukázali zmenu v pohybovom správaní zvierat o viac ako 20 percent, čo sa týka aj hlodavcov. Napríklad pumy a iné predátory v USA vykazujú obmedzené vzory pohybu, čo dáva výhody malým hlodavcom, a preto môžu ovplyvniť celý ekosystém Svet nahlásené.
Výskum doktorky Anji Güntherovej nielen ilustruje výzvy, ktorým hlodavce čelia, ale aj ďalekosiahle dôsledky, ktoré môžu mať ľudské zásahy na biodiverzitu. Zmena pohybového správania živočíchov môže mať vážne následky na ich rozmnožovanie a kondíciu a tým ohroziť celú biodiverzitu.
