Nová sieť v Göttingene: Ateizmus modernej doby v centre pozornosti!

Nová sieť v Göttingene: Ateizmus modernej doby v centre pozornosti!

Nová medzinárodná výskumná sieť na univerzite v Göttingene skúma vývoj ateizmu a nevery v modernej Európe. Projekt má názov „Európske zamotané ateizmy: Koncepty nevery a ľudia, ktorí ich formujú od 60. do 40. rokov 20. storočia“ a financuje ho Nemecká výskumná nadácia (DFG) sumou približne 73 000 eur na tri roky. Zúčastňujú sa učenci z deviatich krajín a snažia sa analyzovať ateizmus medzi 60. a 40. rokmi 19. storočia ako intelektuálny postoj, prežívanú skúsenosť a sociálne hnutie Univerzita v Göttingene nahlásené.

Sieť vedie Dr. Carolin Kosuch, Dr. Heléna Tóth a Dr. Johannes Gleixner. Jeho cieľom je ukázať, ako sa šírili ateistické myšlienky prostredníctvom spisov, organizácií a alternatívnych obradov. Ústredným cieľom je tiež preskúmať vnímanie ateistov ako hrozby pre morálku a verejný poriadok. Vychádza z doteraz nepreskúmaných zdrojov a archívneho materiálu, aby rozvinul komplexnejšie pochopenie ateizmu.

Nové perspektívy a dostupnosť

Ďalším aspektom siete je vývoj digitálneho zdrojového vydania v angličtine, ktorý obsahuje odborné komentáre. To oslovuje širšiu cieľovú skupinu s cieľom sprístupniť rôzne príbehy ateizmu. Iniciátori očakávajú, že sieť otvorí nové perspektívy pre objavovanie moderného európskeho kultúrneho a intelektuálneho prostredia.

Korene ateizmu siahajú až do staroveku a možno ich nájsť u predsokratov, sofistov, epikurejcov a ďalších podobných predstaviteľov Deutschlandfunk píše. V súčasnosti je každý piaty človek ateista. E. M. Cloran opisuje, ako nová viera so sebou často prináša určitú aroganciu, kým tí, ktorí vieru strácajú, často prejavujú pokoru. Historicky bol ateizmus často považovaný za urážku a dlho bol považovaný za zločin.

Ateizmus v historickej perspektíve

Stredovek bol nielen obdobím veľkej religiozity, ale aj poznačený herézou a poverami. Renesancia, humanizmus a reformácia viedli k zvýšenému skepticizmu voči náboženským dogmám. Kľúčoví myslitelia ako Lucretius, Sartre, Descartes a Spinoza prispeli k potlačeniu náboženstva. V novom 820-stranovom prehľade ateistického myslenia Georges Minois skúma, či bol ateizmus alebo náboženstvo na prvom mieste – otázka, ktorá môže zostať neriešiteľná, ako tvrdí v tom, čo sa považuje za štandardné dielo.

Minoisov príbeh vrhá nové svetlo na históriu intelektuálnych dejín, pričom zohľadňuje sociokultúrny kontext. Citeľným sa stáva aj vývoj ateizmu v priebehu storočí, od počiatkov nevery až po politické zmeny v 20. storočí a otázku existencie Boha, ako to dokumentujú rôzne kapitoly komplexného rozboru v r. LBIB sú zhrnuté.