Populizmus podkopáva dôveru v súdnictvo – analýza a riziká!

Populizmus podkopáva dôveru v súdnictvo – analýza a riziká!

Populistické hnutia získavajú vplyv v mnohých krajinách a čoraz viac zasahujú proti inštitúciám, ktoré sú ústredné pre liberálne demokracie. Jedným z najdôležitejších cieľov takýchto útokov je súdnictvo. Ako uol.de informoval, že populistické strany sa snažia systematicky podkopávať dôveru občanov v súdnictvo. Deje sa tak v presvedčení, že súdnictvo predstavuje odchýlku od „skutočnej vôle ľudu“.

Politológ Philipp Köker zdôrazňuje, že v liberálnych demokraciách zohrávajú podstatnú úlohu súdy, najmä ústavné. Zabezpečujú práva jednotlivcov a menšín, ako aj spoločenský pluralizmus. Naproti tomu populisti sa stavajú do pozície porušovateľov noriem, čo im uľahčuje kontrolu súdnictva. Strata dôvery v túto judikatúru im otvára priestor na efektívnejšie dosahovanie svojich politických cieľov.

Stratégie populizmu

Stratégia populistických aktérov často pozostáva z vykresľovania súdnictva ako súčasti rezervovanej elity. Túto narážku podporujú naratívy o zlyhaní systému a útlaku elít. Jednotliví sudcovia sú neustále napádaní a ich rozhodnutia diskreditované. Populisti cielene využívajú emocionálne putá svojich stúpencov, ktorí často nedokážu rozpoznať rozpory vo svojich argumentoch.

Tu netreba podceňovať úlohu sociálnych médií. Tieto platformy umožňujú populistickým stranám šíriť svoje správy nefiltrované a priamo, bez toho, aby museli prechádzať cez tradičné médiá. Príkladom toho je AfD v durínskom krajinskom parlamente, ktorá svojimi stratégiami spôsobuje chaos a bráni sa súdnictvu, aby presadzovala svoje politické ciele.

Philip Manow, profesor medzinárodnej politickej ekonómie, vo svojej knihe „Under Watch – The Destiny of Liberal Democracy and its Friends“ tvrdí, že k nárastu populizmu prispelo aj nadmerné rozširovanie liberálneho modelu po roku 1990. Manow vysvetľuje, že nadmerná súdna kontrola môže podkopať demokratický princíp. Poznamenáva tiež, že mnohé východoeurópske krajiny, inšpirované nemeckým modelom silných ústavných súdov, neboli schopné politicky prijať potrebné štruktúry na podporu týchto implementácií, čo vedie k napätiu.

Nebezpečenstvo justície

Prílišné posilňovanie súdnictva môže viesť aj k justicializácii politických konfliktov, čo zhoršuje politické rozhodovanie. Manow kritizuje skutočnosť, že súdy by nemali nahrádzať proces spoločenského konsenzu a tvrdí, že v demokratických procesoch je potrebné vybudovať väčšiu dôveru. Právny proces sa nesmie stať prostriedkom na dosiahnutie politických cieľov – najmä pokiaľ ide o otázky, ako je mocenská hra nad legislatívou týkajúcou sa potratov v USA.

Celkovo je kľúčové, aby vlády zdôrazňovali výhody nezávislého súdnictva a zabezpečili implementáciu svojich rozhodnutí. Práca súdov v oblasti vzťahov s verejnosťou by tiež mohla pomôcť posilniť dôveru v súdnictvo a bojovať proti nepravdivým informáciám v počiatočnom štádiu. Len tak sa dá účinne čeliť delegitimizácii súdnych orgánov. Nie je preto len na samotnom súdnictve, ale aj na spoločnosti a médiách, aby sa spoločne postavili proti útokom populizmu.