Revolučný výskum: Ako vône ovplyvňujú naše správanie!

Revolučný výskum: Ako vône ovplyvňujú naše správanie!

Dr. Thomas Frank, neurovedec na univerzite v Göttingene, dnes získal značné finančné prostriedky na projekt od Schramovej nadácie. Táto finančná podpora vo výške 360 ​​000 EUR počas troch rokov mu umožní napredovať vo výskume „bunkových mechanizmov a obvodov chemosenzorického valenčného kódovania v celom mozgu“. Cieľom projektu je skúmať vplyv pachov na správanie a emocionálne hodnotenie pachov v mozgu. Dr. Frank zdôrazňuje, že pochopenie mechanizmov hodnotenia príjemných alebo nepríjemných pachov je veľmi dôležité.

Hlavným problémom je zhoršenie vnímania pachov, napríklad pri poruchách, ako je parosmia. Toto ochorenie môže výrazne znížiť kvalitu života a narušiť varovnú funkciu čuchu. Použitím zebričiek ako modelového organizmu sa získajú nové poznatky o spracovaní pachov v mozgu. Dlhodobým cieľom výskumu je zlepšiť liečbu takýchto porúch.

Financovanie výskumu a inštitúcie

Schram Foundation podporuje vedu a výskum v oblasti medicíny a neurovedy od roku 2004. Dr. Frank vedie svoje štúdie v spolupráci s Európskym inštitútom neurovedy (ENI), čo je spolupráca medzi Univerzitným lekárskym centrom Göttingen a Spoločnosťou Maxa Plancka. Takáto spolupráca je nevyhnutná na objasnenie zložitých otázok v neurovede a na rozvoj inovatívnych prístupov k výskumu.

Súbežne s týmto vývojom boli v biochémii zavedené nové technológie, ktoré zlepšujú mechanizmy bunkového vnímania mechanických signálov. Nová metóda umožňuje kvantifikovať vnútrobunkové sily niekoľkých miliardtín Newtona (piconewton). Technológia je založená na senzore molekulárnej sily, ktorý pozostáva z fluorescenčných proteínov a molekulárnej pružiny. To by mohlo byť dôležité aj pre výskum v oblasti čuchového vnímania, keďže mechanobiológia môže hrať úlohu v fungovaní buniek.

Technologický pokrok v biochémii

Nové senzory sily reagujú na mechanické sily medzi 1 a 12 pN a môžu byť geneticky zavedené do buniek. Talin, adhézna molekula, hrá kľúčovú úlohu pri zisťovaní stuhnutosti tkaniva a už poskytol dôležité poznatky pri experimentoch so zebričkou. Táto technológia sľubuje, že poskytne hlbší pohľad na zložité vnútrobunkové mechanizmy, a preto by mohla rozšíriť výskum čuchových informácií.

Technická inovácia umožňuje merať niekoľko senzorov sily v bunke súčasne, čo by mohlo výrazne zlepšiť pochopenie bunkových mechanobiologických procesov. V kontexte chemosenzorického výskumu to môže pomôcť rozlúštiť zložité vzťahy medzi mechanickými a chemickými signálmi v mozgu.

Projekt Dr. Thomasa Franka nie je len pokrokom pre neurovedu, ale aj príkladom dôležitej úlohy interdisciplinárnych prístupov v medicínskom výskume. Skúmanie čuchového vnímania a jeho vplyvu na správanie by mohlo odhaliť prevratné poznatky.